Lekári štrajkovali, riaditelia nemocníc sa im vyhrážali. ILUSTRAČNÉ FOTO - SITA
Porozprávam vám príklad zo života lekára, ktorý snáď umožní lepšie pochopiť dôvody štrajku.
Som obhajca reforiem, ale nie som zástanca žiadnej politickej strany ani prúdu, ani smeru. Lekárka, o ktorej píšem, pracuje ako asistentka na lekárskej fakulte i ako lekárka vo fakultnej nemocnici. Učí nových adeptov na lekárske remeslo, prednáša doma i v zahraničí, zároveň si plní povinnosti v ambulancii, má služby a operuje. Myslím, že by si zaslúžila skvelý plat a podmienky, ale opak je pravda. Pracuje za mzdu, ktorá sa dá porovnať s platom upratovača alebo robotníka.
Prednáša (i v angličtine) pre zahraničných študentov, ale ak potrebuje ísť na odborný kongres, tak zamestnávateľ nemá ani na zaplatenie členského (o cestovných náhradách či dokonca diétach ani nehovoriac). A tak jej nezostáva nič iné, len žobroniť o sponzorské, prípadne (väčšinou) si zaplatiť pobyt sama z rodinného rozpočtu.
Iná cesta však nie je - musí držať krok s dobou, musí chodiť na kongresy a stáže do zahraničia, pretože u nás je úroveň techniky a vedy na úrovni osemdesiatych rokov. No a, samozrejme, musí si na to zobrať dovolenku.
Keďže z lekársko-učiteľského platu sa vyžiť nedá, rozhodla sa pred pár rokmi pre zmenu a išla pracovať do istého súkromného zdravotníckeho zariadenia. Po pár dňoch sa odtiaľ s plačom vrátila, pretože zistila, že tam ide len a len o zisk a pracovné porady vyzerajú skôr ako obchodné stretnutia, a nie odborné konzíliá. Išlo najmä o to, čo komu ako naúčtovať a kedy už pacienta poslať do štátneho zariadenia pre vysoké náklady na ďalšiu liečbu. Nehovoriac o malých odborných znalostiach vyžadovaných od lekárov. Podľa nej takéto zariadenia v súčasnosti ryžujú zo systému, ktorý zaviedla reforma.
Prečo podľa nej systém zlyháva? Momentálne je väčšina zdravotných poisťovní v súkromných rukách, a teda pracujú na prísne komerčných základoch. Poisťovne určujú limity, ktoré môže zdravotnícke zariadenie vyúčtovať poisťovni za výkony. Štátne zariadenia však majú povolené výkony na úrovni okolo 60 % skutočnej potreby a aj s preplácaním tohto minima majú problémy.
Naopak, súkromné zdravotnícke zariadenia sú väčšinou v rukách ľudí úzko spätých s poisťovňami, a teda výkony sa (alebo "si") vyplácajú úplne bez problémov a načas. Navyše, vyberajú si len výkony, ktoré majú najväčšiu mieru zisku, sú bezproblémové a vyžadujú si najmenšie náklady. A ešte si ako súkromné zariadenie si vyúčtujú aj niečo navyše od zákazníka-pacienta.
Ak sa vyskytne niečo zložitejšie, posielajú pacienta do štátnej nemocnice a vyhovoria sa na nevybavenosť zložitými zariadeniami alebo neuspôsobenosť ich zariadenia na podobné úkony. A tak štátna nemocnica zberá najzložitejšie prípady a sociálne najslabších pacientov, ktorí nemajú na súkromnú kliniku (a sú registrovaní v nesolventnej štátnej poisťovni) a to všetko s financiami získanými len z výkonov limitovaných (a veľmi zle vyplácaných) poisťovňami.
Nehovoriac o tom, že obom de facto diktuje podmienky minister, ktorého základným postulátom je zrušenie štátnych zdravotníckych zariadení a ich privatizácia. Nebude presvedčivejšieho argumentu na privatizáciu ako ich neúmerná zadlženosť.
Nemocniciam, ktoré chcú ako-tak prežiť, nezostáva iné, len sa zadlžovať a šetriť všade, kam sa pozriete. Budovy chátrajú, so zdravotníckym materiálom sa zaobchádza ako počas vojny, no a šetrí sa aj na platoch zdravotníckeho personálu. A tak sa naši doktori a sestry dostali na sociálny okraj spoločnosti.
S lekárkou sme strávili pol dňa diskusiami o zdravotníctve a získal som dojem, že stav je vážnejší, než si to nezasvätený človek dokáže predstaviť. Samozrejme, zazneli aj obvinenia z klientelizmu a korupcie, ktoré nie sú publikovateľné, lebo sú v rovine dohadov. Neviem, aké je východisko z tejto kaše, ale viem, že požiadavky lekárov vôbec nie sú prehnané a štrajk nie je len o platoch. Jedinou chybou je, že s tým nezačali oveľa, oveľa skôr.
hulla.blog.sme.sk
Autor: PETER HULLA
