Preslávil ho jediný objav, keď experimentálne zistené výsledky o tepelnom žiarení telies vysvetlil novou teóriou. Bolo to prvé vybočenie z jednoduchého modelu klasickej fyziky, založenej na ľahko čitateľných pravidlách. Od Maxa Plancka a jeho kvantovej teórie sa začína písať moderná fyzika. Spolu s Einsteinovou teóriou realitivity je dodnes jej základným kameňom. Planckovo meno nesie jedna zo základných konštánt fyziky, ale aj množstvo výskumných ústavov najmä v Nemecku, pre ktoré je jedným z najväčších velikánov. Max Karl Ernst Ludwig Planck zomrel ako 89-ročný v roku 1947 v nemeckom Göttingene.

Planck pochádzal z nemeckého Kielu, z rodiny, v ktorej sa veda dedila z pokolenia na pokolenie. On však - rovnako ako Albert Einstein - spočiatku uvažoval o dráhe hudobníka. Obaja majú spoločné aj to, že ich hlavným objavom je jednoduchá rovnica, ktorá je výsledkom dlhých rokov bádateľskej driny, a aj názor, že veda sa nemusí nutne spájať s ateizmom.

Klaviristom sa Planck nestal vďaka učiteľovi matematiky, ktorý v ňom vyvolal záujem o vedu. V šestnástich rokoch ho prijali na univerzitu v Mníchove. Od fyziky ho najskôr učitelia odrádzali - vraj to nie je najvhodnejší predmet na vedecké bádanie, je to viac-menej uzavretý systém, v ktorom už niet čo objavovať. Možno práve toto bola výzva, ktorej Planck neodolal. „Vonkajší svet je nezávislý od človeka, je to niečo absolútne a snaha postihnúť zákony absolútneho sa mi javí ako najväčší zmysel vedeckého bádania,“ napísal vo svojich pamätiach o tom, prečo si zvolil fyziku.

Ako 21-ročný mal Planck v rukách doktorát z termodynamiky. V roku 1880 začal prednášať na univerzite v Mníchove, potom v Kieli a napokon v Berlíne, kde pôsobil 38 rokov.

Na sklonku 19. storočia sa venoval hlavne štúdiu spektra, vlnovej dĺžky svetelnej energie vyžarovanej zohriatymi telesami. Experimentálne zistené výsledky o vzťahu energie a vlnovej dĺžky vyžarovania sa vymykali zásadám klasickej fyziky. Planckovi rovesníci najskôr hľadali riešenie v jej rámci - vznikali zložité vzorce a prekomplikované teórie. Touto cestou sa najskôr vydal aj Planck. Zistil však, že to nefunguje. A tak sformuloval teóriu, podľa ktorej sa energia nešíri kontinuálne, ale po akýchsi zhlukoch. Tie nazval kvantami podľa latinského slova koľko. Vzťah energie telesa a vlnovej dĺžky sa už pomocou tohto predpokladu dal odvodiť na jednoduchý súčin s konštantou, ktorá dostala jeho meno. V praxi sa ním dá vysvetliť, napríklad prečo je zohriate teleso najskôr červené a potom žlté.

Dnes sa dejiny fyziky delia na obdobie pred Planckom a po Planckovi. Bol to prvý objav, ktorý potvrdil, že svet je nepostihnuteľný klasickým modelom tzv. Newtonovej fyziky. Modelom, v ktorom bolo všetko priehľadné, odvoditeľné od jasných pravidiel. Planck ako prvý posunul chápanie vedy smerom k princípu neistoty.

Planckova kvantová teória je rovnako nevyhnutná, keď sa skúmajú veľmi malé častice - molekuly, atómy. O nich je ďalšia kapitola modernej fyziky a z nej vychádzajú najdôležitejšie technické vymoženosti súčasnosti.

Vedecká obec Planckovu teóriu dlho neprijímala, aj keď Einstein pomocou nej o päť rokov neskôr vysvetlil tzv. fotoelektrický efekt. Spopularizoval ju až Niels Bohr, ktorý na nej v roku 1913 založil svoj nový model atómu. Skutočné ocenenie sa dostavilo až v roku 1918 v podobe Nobelovej ceny.

Na ďalšom vývoji kvantovej teórie sa Planck už veľmi nepodieľal. Venoval sa viac náboženským, estetickým a filozofickým otázkam a hlavne úlohám administratívneho charakteru. Planck bol v rokoch 1912 až 1943 tajomníkom matematických a prírodných vied Pruskej akadémie vied. V rokoch 1930 až 1937 riadil jednu z najznámejších nemeckých výskumných inštitúcií - Ústav cisára Wilhelma. Z obidvoch funkcií rezignoval pre fašizmus. Ústav cisára Wilhelma riadil ešte aj dva roky po vojne, ale to už niesol Planckovo meno.

Od 50. roku života ho prenasledovali súkromné tragédie a vojny. Najskôr stratil prvú manželku, s ktorou mal dvoch synov a dievčatá-dvojičky. Obe jeho dcéry zomreli pri pôrode. Planck sa oženil ešte raz a mal ešte jedného syna. Staršieho syna Karla mu zobrala prvá svetová vojna, mladšieho zabilo gestapo v roku 1944 za pokus o vzburu proti Hitlerovi.

Počas vojny sa Planck rozhodol ostať v Nemecku, cítil to ako povinnosť. Ako vážený člen akadémie dokonca osobne navštívil Hitlera, aby u neho intervenoval v záujme svojich židovských kolegov. V roku 1944 mu zbombardovali dom a po smrti druhého syna sa utiahol do súkromia.