Letisko za 4,2 miliardy dolárov by malo vyrásť v blízkosti obce Chaulnes, 125 kilometrov severne od Paríža. V týchto miestach sa odohrávala jedna z najkrvavejších bitiek prvej svetovej vojny - bitka pri Somme.
Minulý rok sa vláda premiéra Lionela Jospina rozhodla, že práve tam by mali pristávať lietadlá. Proti novému letisku protestovali aj britskí a nemeckí členovia Európskeho parlamentu a tisícky vojnových veteránov a environmentalistov. Stavba letiska by pritom mala ohroziť len časť z tisícok hrobov. Ale určite by zasiahla 61 hrobov austrálskych vojakov.
V utorok sa ozvala Austrália. Minister zahraničných vecí Alexander Downer a ministerka pre záležitosti veteránov Danna Valová potvrdili, že chápu francúzske problémy s infraštruktúrou. „Napriek tomu sú tieto hroby miestom oddychu mužov, ktorí zomreli za slobodu a sú nedotkuteľní.“
Dnes sa v Londýne zíde komisia vojnových hrobov Commonwealthu, ktorého členom je aj Austrália. Bude rokovať o francúzskych návrhoch riešení. „Želali by sme si, aby sa Francúzsko zaručilo, že sa so všetkými pozostatkami z neoznačených hrobov Austrálčanov bude zaobchádzať so všetkou úctou a vážnosťou,“ povedal Downer.
Nové letisko, s ktorého otvorením sa ráta v roku 2020, by malo odbremeniť doterajšie dve parížske letiská Orly a Charles de Gaulle, ktoré už teraz fungujú na hranici svojich kapacít. Francúzsky plán nie je jedinou spornou stavbou v poslednom období, ktorá ohrozuje vojnové hroby. Podobné reakcie, tentoraz z Veľkej Británie, vyvolalo rozhodnutie regionálnej vlády v Belgicku, ktorá povolila výstavbu cesty v blízkosti oblasti Pilckem Ridge, kde je pochovaných asi 300-tisíc vojakov. Oblasť Pilckem je časťou predmestia pri Ypres, pri ktorom sa odohrala ďalšia významná ofenzíva prvej svetovej vojny.
(mm, reuters)
