učiteľky angličtiny. Chcem so svojím životom niečo urobiť, neverím vláde tejto krajiny,“ hovorí mladá žena, obyvateľka bosnianskej Republiky srbskej (RS) - srbskej entity v Bosne.
S priemerným mesačným platom 175 eur (asi 7350 slovenských korún) by musela pracovať 25 rokov, aby si mohla na pôžičku kúpiť malý dom a automobil.
Navyše by celý tento mesačný príjem musela dať nabok a nájsť si druhé zamestnanie, a to v krajine, kde nezamestnanosť dosahuje 40 percent práceschopného obyvateľstva. „Tu nie je žiadna budúcnosť, ani mi to netrvalo dlho, než som na to prišla,“ lamentuje Magdaléna.
Je kvapkou v mori mladých bosnianskych Srbov, ktorí snívajú už len o jednom - získať akýkoľvek pas a občianstvo, hlavne aby to nebol pas Bosny a Hercegoviny.
Najvyhľadávanejšími krajinami medzi mladými Srbmi v Bosne sú Spojené štáty, Kanada a Austrália. Koľko mladých ľudí už z Bosny odišlo, žiadne oficiálne štatistiky neuvádzajú. Odhady hovoria o veľkom počte - 300- až 400-tisíc ľudí len od konca vojny v roku 1995. Polovica z týchto mladých odišla z Republiky srbskej.
Stačí sa len pozrieť na dlhé rady na víza pred veľvyslanectvami v Banji Luke, administratívnom centre RS. Podľa prieskumov z minulého roku je 39,22 percenta vysokoškolských študentov rozhodnutých odísť, ďalších bezmála 35 percent o tom uvažuje. Ešte väčšia proporcia je medzi stredoškolákmi - 65,59 percenta odíde a 14,54 percenta o tom uvažuje.
Minister mládeže a telovýchovy RS Zoran Tesanovič nebol otázkou o vysokej emigrácii mládeže nijako zaskočený. Podľa jeho názoru by bolo potrebné, aby sa pre mladých zlepšila perspektíva získania zamestnania. „Ale ekonomika, krajina zničená vojnou nie je schopná absorbovať všetkých mladých ľudí,“ hovorí. A to je asi všetko, čo úrady pre emigráciu robia. Podľa psychológa Dragoljuba Krntu žiadny úrad v Republike srbskej nemá ani poňatie o presných počtoch mladých ľudí, ktorí odchádzajú z krajiny. Až v tomto roku sa má na túto tému vykonať rozsiahly prieskum.
Vedenie RS vraví, že v budúcich rokoch sa zrealizujú mnohé projekty, ktorých cieľom je udržať v krajine čo možno najviac mladých ľudí. Pre mnohých z nich je však už neskoro. (čtk)