Krčmári hovoria, že ľudia majú menej peňazí. Atmosféra vidieckeho hostinca sa mení, aj keď na vládu sa po zdražení piva nadáva rovnako ako kedysi.

„Upadá to najmä v posledných piatich rokoch. Obrat je oveľa nižší,“ hovorí Mária Horoňová, ktorá prevádzkuje krčmu v záhorskej obci Suchohrad. „Cez zimu je problém prežiť. Keby sme v lete nespravili dobrú tržbu a nepočítali s tými peniazmi na zimu, tak by krčmy na dedinách neprežili vôbec.“ Navyše je väčšia konkurencia – v nejednej dedine sú namiesto jednej krčmy aj tri.

Hostinec bol na dedine miestom, kde sa ľudia stretávali a dohadovali vzájomné obchody či služby. „To už dávno neplatí. Keď niekto z dedinčanov chcel napríklad stavať, išiel do krčmy a tam našiel murára, tesára. Dali si poldeci, krčmár mal radosť, že sa mu míňa tovar, a zákazník mal radosť, že našiel murára. Lenže dnes majú všetci mobily, zavolajú si, nepotrebujú krčmu ako styčný bod,“ hovorí Anežka Ščasná majiteľka krčmy v obci Láb. „Aby sme pritiahli mladších, museli sme investovať. Dnes si môžu u nás zahrať futbal, vedomostnú súťaž a ďalšie počítačové hry.“