Neuveriteľných štrnásť rokov trvalo, kým sa svetový hit Basic Instinct (v kinách zarobil 353 miliónov USD) dočkal pokračovania. A to je tá najväčšia chyba. Sharon Stoneová medzitým dokázala svoje herecké kvality iba raz - v dráme Casino - a teraz, dva roky pred päťdesiatkou, sa... ehm... vyznačuje pôvabmi, ktoré dokáže naozaj oceniť iba znalec zrelej krásy. Skrátka, nič pre masové publikum.

No práve takému venovali britskí, nemeckí, španielski a americkí producenti Základný inštinkt 2.

Kto je vrah - spisovateľka, psychiater alebo vyšetrujúci detektív? Scenár erotického trileru je vcelku nápaditý a v duchu snímky Michaela Hanekeho Caché necháva menej pozorného diváka bez jednoznačného záveru. Problém je v produkcii a v réžii.

Basic Instinct 2 vznikol ani nie ako pokračovanie prvého filmu, ale ako pokus oživiť vädnúcu hviezdnu slávu Sharon Stoneovej. Tomu sa podriadilo všetko: v snímke nemohol dostať rolu nik, kto by ju mohol zatieniť. A tak tu máme slabých, nevýrazných hercov, ale i dobrých, prinútených hrať slabo a nevýrazne.

Aj výtvarné návrhy, scéna a kostýmy boli zvolené len ako doplnok Sharon. Film tak už od samého začiatku nemal nádej nadobudnúť ostrú štipľavú atmosféru originálu. Nestojí na princípe kontrastu, ale na princípe tónu v tóne: chladná hrdinka v studenej odľudštenej modernej architektúre Londýna.

Sharon Stoneová hrá. A dobre. V niektorých momentoch dokonca vynikajúco. Ale okrem úvodnej sekvencie, ktorú akoby nakrútil iný režisér, vzbudzuje skôr ľútosť či odpor, určite nie ovzdušie prešpikované zmyselnosťou.

Prečo vo filme neúčinkujú herci rangu Michaela Douglasa z pôvodiny, je zrejmé. Prečo producenti zverili projekt do rúk režiséra Michaela Caton-Jonesa (Doc Hollywood, Rob Roy, Šakal) je záhada. Opisným realizmom zaťažený filmár poňal erotické scény ako dokumentárny záznam koitu. Basic Instinct 2 je azda jediný erotický triler, v ktorom sex vyznieva ako odpudivá drina.

Doktor Michael Glass (veru vtipná narážka na meno Stoneovej spoluhráča z prvého filmu) pôsobí ako čoraz väčší trkvas - a hoci záver filmu môže jeho správanie odôvodniť, znamená to, že s ním po celý čas nesúcitime ani sa oňho nebojíme. V tomto filme niet komu držať palce.

Bez zmyselnosti aj bez napätia je ako odležaný sójový hamburger s diétnou kolou. Možno neuškodí, ale nabudúce si radšej dáte niečo iné.