osti. Niektoré sú pre pestované rastliny nevhodné a záhradkár by ich mal poznať. Niektoré vlastnosti pôdy možno zistiť jednoduchým posúdením, ale aj jednoduchým experimentom. Príkladom je pôdna reakcia, ktorá má pri rastlinách už od klíčenia semien dôležitú úlohu.

Pôdnu reakciu, ktorá môže byť kyslá, zásaditá a neutrálna, vyjadruje hodnota pH. Jej hodnoty sú od 0 po 14. Neutrálnemu prostrediu prislúcha hodnota pH 7. Nižšie hodnoty zaznamenávajú kyslú reakciu, vyššie zásaditú reakciu.

Na to, aby sme aspoň orientačne zistili pôdnu reakciu v záhrade, nepotrebujeme nákladné a zložité prístroje ani zdĺhavé pracovné metódy. Stačí nám univerzálny indikátor napustený do pásikov filtračného papiera, farebná škála odtieňov hodnôt pH (je súčasťou obalu), destilovaná, prevarená alebo čistá dažďová voda a záhradkárske náradie. Vedro naplníme asi do štvrtiny pôdou a prilejeme toľko vody, aby hladina po dobrom premiešaní bola 2 až 3 centimetre nad pôdou. Nádobu necháme v pokoji. Keď sa zemina usadí a voda nad ňou dostatočne vyčíri, na sekundu do nej ponoríme papierový prúžok univerzálneho indikátora a po niekoľkých sekundách farebný odtieň ponorenej časti porovnáme s farebnou škálou hodnôt pH. Keďže na hladine vody často plávajú ľahké ústrojné zvyšky, ktoré môžu prilipnúť na indikátorový papierik, je vhodné zo stredu vodnej vrstvy opatrne odobrať (napríklad nepoužitou injekčnou striekačkou) malé množstvo vody do čistej nádobky a v nej zistiť pôdnu reakciu.

Väčšina pôd na Slovensku má sklon ku kyslosti. Záhradkári, ktorí sa rozhodli pre okrasnú záhradu s bohatou zeleňou a pestrofarebnými kvetmi, si nemusia robiť starosti s úpravou kyslosti pôdy, ak sa uspokoja s tým, čo ponúka príroda. Niektorým drevinám, najmä ihličnanom (borovica, smrek), vždyzeleným a kvitnúcim krom (rododendron, kalina a iné) a rozmanitým bylinám (črievičník a iné) sa dobre darí aj v kyslejších pôdach. Pre väčšinu zeleninových druhov je však najvhodnejšia pôda s neutrálnou až mierne zásaditou reakciou (pH 6,6 až 7,6).

Nepriaznivú pôdnu reakciu môžeme upraviť na požadované hodnoty pH prihnojením priemyslovými hnojivami. Pri ich výbere musíme vziať do úvahy nielen pôdnu reakciu, ale aj potreby živín jednotlivých rastlín a obsah humusu v pôde. Na zmiernenie kyslosti pôdy sú vhodné alkalicky reagujúce hnojivá (liadok vápenatý, Thomasova múčka, mletý vápenec, vápno). Silnú zásaditú reakciu pôdy môžeme upraviť kyslo reagujúcimi hnojivami. Patria k nim kainit, síran amónny, síran draselný, síran horečnato-draselný a ďalšie. Neutrálnu reakciu pôdy prospievajúcu mnohým druhom zeleniny nenarúšajú ostravský liadok, močovina, superfosfát ani viaczložkové hnojivá cererit a NPK.

Záhradkár, ktorý chce v maximálnej miere využiť produkčnú schopnosť pôdy, musí pravidelným hnojením organickými a priemyselnými hnojivami nahrádzať rastlinami odčerpané živiny. Musí však pritom rešpektovať pôdne prostredie, teda aj pôdnu reakciu, ekologické požiadavky rastlín, ale aj požiadavku, aby produkty a plody neboli kontaminované zdraviu škodlivými látkami.

Autor: Dr. VLADIMÍR ČERNÁK