Tridsaťdvaročná Lenka má dobrého a milujúceho manžela, dve zdravé deti, dobrú prácu. Vydávala sa ako dvadsaťročná, s manželom chodila od sedemnástich. Manžela miluje, napriek tomu sa jej už tretí raz stalo, že sa zamilovala do cudzieho muža. Berie jej to duševnú rovnováhu, má výčitky svedomia. Chcela by vedieť, či existuje rada, ako sa nezamilovať do cudzieho muža, a či je normálne to, čo prežíva.

Internetových čitateľov sme sa spýtali: Čo si o jej probléme myslíte? Stáva sa to aj vám?

Žiadna rada na to, ako sa nezamilovať, neexistuje. Pokiaľ to Lenka ustojí v takej polohe ako doteraz, t. j. v platonickej, je všetko o. k. Láske nerozkážeš. Môže byť rada, že takéto pocity dokáže prežívať znova a znova. Koľkí by jej závideli.

§ § §

Ako hovorila nebohá babka mojej manželky - chute sa narobá venku, ale večerá sa doma.

§ § §

Koľkokrát sa ľudia aj v "požehnanom" veku zamilujú a znova odmilujú, a neberú to ako tragédiu, ale len pekné spestrenie života, samozrejme, pokiaľ to udržia v rozumných medziach.

§ § §

Moja babka vravievala: Nemala mačka ranu, musela si zadok lízať.

§ § §

Lenka, to čo sa ti zdá nenormálne, je v určitom zmysle normálne. Dokazuje to, aká je naša doba pokrytecká, ak ešte verí na vernosť na celý život. Áno, si verná svojmu mužovi, lebo ho nechceš opustiť (tak ako ja), ale život pokračuje. Prečo môžeme mať veľa priateľov, ale iba jedného muža? To mi prekáža, sme vychovávaní v spoločnosti, ktorá je monogamná, ale pokúšaní sme celý život.

Mne sa to stalo už veľakrát a tiež som si pripadala nenormálna a obviňovala sa. Ale už dávno sa neobviňujem, veď predsa mužov stretávame celý život. Priťahujeme sa navzájom, niekedy ani nevieme čím. Čím viac si odriekaš a čím viac si zakazuješ, tým sa cítiš frustrovanejšia. Posledné roky si už nezakazujem nič, a cítim sa oveľa lepšie. Neobviňuj sa Lenka, to, čo cítiš, je život, a ty ho máš asi rada, potrebuješ cítiť "vzrúšo" a adrenalín, úplne ťa chápem. A stále viac si uvedomujem, aká som ľudská, tak ako aj ty a veľa iných, ktorí sa však ani neodvážia o tom hovoriť, nie si to ešte priznať.

§ § §

Moja babka hovorila: keď bolo koze dobre, šla sa na ľad šmýkať, alebo od dobroty aj psy besnejú.

§ § §

U Lenky je problém, že sa vydávala mladučká, nevybúrená. Teraz jej to chýba. Nemala času si pred svadbou užiť. Lenka môže slúžiť ako memento pre ostatné mladé, vydajachtivé: počkajte do tridsiatky, nič vám neutečie!

§ § §

Radíš čakať do tridsiatky a dovtedy si užiť. To je hlúposť. Všeobecne platí, že čím viac partnerov človek vystrieda, tým ťažšie potom dokáže vydržať vo vzťahu s jedným. Je plno takých chudiniek - tridsiatničiek, ktoré menili partnerov len tak podľa nálady alebo podľa toho, čo písali známe vymývače mozgov - ženské časopisy. Tieto babenky sa do tridsiatky vyspali pomaly s každým tretím chlapom na sídlisku, dopujúc sa hormonálnou antikoncepciou. Po takýchto dávkach antikoncepcie sú tieto "ženy" v tridsiatke také opotrebované, že svadba je to posledné, na čo myslia. Vidieť ich najskôr v Auparku či Poluse pri káve za sto korún tárať s ostatnými, podobne postihnutými hrúzami. Najčastejšie o tom, koľko má ich momentálny objav peňazí, a s kým sa zase dala dokopy či rozišla ich bývalá spolužiačka. Namaľovať nechty na zeleno, dať si slnečné okuliare, čižmy na vysokých podpätkoch, vyšpúliť pery a hľadať znovu "niečo nové". Pohľad na tieto opotrebované tridsiatničky je smutný. Prirodzené je mať v živote jedného sexuálneho partnera. Žijem v takom manželstve a práve to, že nikto z nás nespal s iným partnerom, náš vzťah neuveriteľne obohacuje, aj po sexuálnej stránke. Je skvelé patriť celý život jednému človeku.

§ § §

Práve prežívam podobné pocity ako Lenka, takže asi jej nedokážem racionálne odpovedať. No mohla by som jej pomôcť. Pomôcť tým, že nie je sama, že sa to naozaj stáva. Aj ja mám skvelého manžela, deti, rodinu, nikomu nechcem ublížiť... No, bohužiaľ, alebo našťastie, zamilovala som sa do cudzieho muža. A naozaj šialene! Poznáme sa iba cez internet. Nech žije 21. storočie! Problém je v tom, že aj on sa šialene zamiloval do mňa a teraz máme naozaj vážny problém. Sme dospelí a dúfam, že aj rozumní ľudia, no niekedy je veľmi ťažké rozhodnúť sa správne. Ako to budem riešiť, zatiaľ neviem. Stalo sa mi to prvýkrát. Ako sa nezamilovávať do ľudí, do ktorých sa nechceme zamilovať? To sa asi nedá. Jednoducho sa to stane a poriadne to skomplikuje životy všetkých zainteresovaných. My sa poznáme už 6 mesiacov, myslíme na seba 24 hodín denne, manžel vie všetko. Snažíme sa o tom komunikovať a rozoberať to. Z každej stránky. No je to neskutočne ťažké a zároveň neuveriteľne krásne a silné. Možno by bolo jednoduché a správne myslieť hlavne na deti a nerozbiť rodinu. Zabudnúť na neznámeho a žiť ďalej. No prisahám, je to ťažké. Mne sa podarilo zhodiť už 5 kíl a to sa prejedám a jem všetko, na čo mám chuť! Lenka, čo ti povedať? Kým nie je odozva z druhej strany, niet sa čoho báť. Neohrozíš, nezničíš svoju rodinu. Pokojne sa môžeš zamilovať, do koho chceš. Možno budeš mať pestrejší život. Ľúbiť môžeš viackrát v živote. Ale čo ak je láska obojstranná?

§ § §

Viem, čo Lenka prežíva. Nie som ženatý, ale mám šesťročný vzťah. Svoju priateľku milujem, neviem si predstaviť život bez nej. Napriek tomu sa dosť často pozerám po iných ženách a veľmi živo si predstavujem, aký by bol krásny sex s dotyčnou. Trvá to pár sekúnd. Keď zmizne z dohľadu, už ani neviem, ako vyzerala. Keď nás niekto priťahuje, ide len o chémiu. Až po čase sa vyvinie vzťah. Citové puto. Aby mohol človek vydržať s niekým celý život, mal by mať čo najviac sexuálnych partnerov od 17 do 28 rokov. Po svadbe bude mať určite väčšiu šancu byť verný.

§ § §

Zamilovať sa do cudzieho muža či ženy je veľmi jednoduché, najmä v práci. Tam často stretávame ľudí, s ktorými sa môžeme ľahko zblížiť z dvoch dôvodov. Sami si vyberáme, kde chceme pracovať, máme na to vzdelanie, práca nás baví. To sú veci, ktoré má väčšina kolegov spoločných. Ak k tomu pripočítame dobrý vzhľad, úspech v práci, zábavný imidž a inteligenciu, človek môže byť ľahko očarený. Zvyčajne sa však zamilujeme do ľudí, ktorých vôbec nepoznáme, všetko, čo o nich vieme, je pozitívne. Bežne chce totiž človek pred inými vyzerať dobre, a tak sa snaží svoje zápory zakrývať. Ak sa s tým človekom nezblížime, a nepoznáme ho takého, aký naozaj je, ostane pre nás vždy nenaplnenou láskou. Možnosť zblížiť sa však využije málokto, takže zamilovaný nevie, či je to ozajstná láska alebo len vymyslená. Je nepríjemné trápiť sa pre nenaplnené lasky, ale ešte nepríjemnejšie je zruinovať život sebe, manželovi, deťom a ostatnej blízkej rodine.

§ § §

Mám tiež 32 rokov ako Lenka a za sebou šialené zamilovanie, ktoré sa skončilo rozvodom s milujúcim manželom. Pri tomto jave, podobnom blesku z jasného neba, neplatí žiadna logika, žiadne predsavzatia, žiadne zásady - prichádza to nečakane. Aspoň ja som nehľadala nikoho iného, nikoho, do koho by som sa chcela zamilovať - manžela som mala a mám rada, a hoci mi niečo v našom vzťahu chýbalo, nehľadala som riešenie v inom náručí. Ani v predstavách som sa nezaoberala myšlienkami na niekoho iného, vysnívaného, len som vnímala, že niečo mi chýba. To niečo bol duchovný rozmer vzťahu, "niečo" nad nami, kotva, ktorá by nás ukotvila, keď si vzájomne ublížime a je ťažké odpustiť, spoločný smer, nadšenie. Potrebovala som spolupútnika v hľadaní zmyslu života mimo tohto sveta, manžel však žil racionálne stojac oboma nohami pevne na zemi. A ja som unikala niekam, kam so mnou nechcel ísť. A potom vstúpil do môjho života "On". Naraz. Ako kométa. A ja som našla Partnera Duše. On vedel, že naše cesty sa preťali len na kratučký úsek, a ja som sa nechala uniesť emóciami. Všetko prebiehalo na úrovni kontaktu duší, žiadny fyzický vzťah, žiadne bozky. Stačilo mi to - presne ten kúsok, ktorý mi chýbal v manželstve. Písali sme si, manžel poštu našiel a hoci sme vždy rešpektovali svoje súkromie, prečítal si ju a do troch mesiacov od objavenia sa kométy na našom nebi podal žiadosť o rozvod. Už takmer rok som rozvedená. "On" sa medzitým oženil a narodila sa im dcérka. Rozsudok o rozvode na mojom vzťahu k manželovi nič nezmenil, ale v jeho srdci to spôsobilo púšť. Zatvrdol, nie je schopný odpustiť a vďaka tomu viem, že ani jeho láska nebola láska, pretože prirodzenosťou lásky je odpúšťať. Spustila som lavínu, ktorá zničila všetko, čo sme spolu budovali. Ľutujem? Nedá sa ľutovať niečo, čo človek nespôsobil úmyselne. Stalo sa a kto to neprežil, nepochopí. A ešte odkaz pre Lenku: Nestrať dobrého a milujúceho manžela pre pár momentov plných vzrušenia - to vyprchá.