Peter Ustinov s Patriciou Laffanovou v hollywoodskej verzii Sienkiewiczovho románu, ktorá vznikla v roku 1951. FOTO - IMDB
Henryk Sienkiewicz sa narodil roku 1846 v poľskej Wole Okrzejskej, o rok skôr ako ďalší svetoznámy Poliak, Boleslaw Prus. Rokmi pôsobenia patrí síce do obdobia realizmu, ale vnútorným ustrojením svojej tvorby vytváral skôr umeleckú paralelu filozofického pozitivizmu. Jeho vzdelanie bolo pritom výsostne racionálne: študoval medicínu, právo a jazykovedu.
Jednou z prvých Sienkiewiczových kníh boli Skice uhľom. Názov nemohol byť výrečnejší: do týchto krátkych próz uložil 30-ročný spisovateľ toľko životnej černe, akoby ich písal životom zunovaný baťko. Ale táto kniha vyjadrovala súcit autora voči všetkým poníženým a utláčaným, ako aj kritiku sociálnej biedy vtedajšieho Poľska.
Osemdesiate roky znamenali plnú koncentráciu Sienkiewicza na historické témy. História sa mu stala, ako neraz nejednému autorovi, zdrojom námetov i spôsobom nazerania na ľudstvo a zmysel života.
Od roku 1883 do roku 1887 uverejnil mohutnú historickú trilógiu z poľských dejín 17. storočia, ktorú tvoria romány Ohňom a mečom, Potopa a Pán Volodyjowski. To už neboli romantické romány, ktoré idylizovali a idealizovali. Bola to plnokrvná realistická próza, aj keď vyznievala značne konzervatívne.
Po menšej tvorivej pauze vyplnenej kultúrnou a sociálnou prácou sa Sienkiewicz vypäl k ďalšiemu veľkému literárnemu výkonu k románu Quo vadis. Z dovtedajšej orientácie odbočil iba zdanlivo, keď sa namiesto poľských dejín sústredil na výsek života starého Ríma.
Ale toto vybočenie je logické. Autor si všíma Rím nielen ako semenisko neresti upadajúceho hlavného mesta vtedajšieho sveta, ale aj ako mesta, kde začína klíčiť kresťanstvo. Na jednej strane bol Nero, ktorého stravovala nemoc moci či moc nemoci, na druhej kresťanskí mučeníci. Za túto historickú fresku získal Sienkiewicz Nobelovu cenu.
Toto mimoriadne plodné obdobie ukončil ďalším monumentálnym románom Križiaci, ktorý sa motivicky dotýka bitky pri Grunwalde začiatkom 15. storočia. Roku 1911, iba päť rokov pred smrťou, vydal starnúci autor knihu pre deti V púšti a pralese. Bola, pravdaže, patrične dobrodružná, keďže líčila únos malej Angličanky a poľského chlapca v Egypte. Autor majstrovsky strieda dramatické až akčné scény s krásnymi opismi neľútostnej púšte. A to všetko na pozadí rozvíjajúceho sa citového vzťahu medzi dvoma deťmi, ktorým táto skúsenosť urýchlila dospievanie.
Henryka Sienkiewicza vnímajú súčasní poľskí autori zasiahnutí postmodernou a ďalšími excesmi literatúry ako trochu staromódneho barda, ako národnú pamiatku. Je to však láskavá irónia, ktorá si je vedomá literárneho majstrovstva veľkého poľského Majstra. V anketách o najlepšieho poľského spisovateľa všetkých čias sa Sienkiewicz objavuje na prvých miestach.
Pre svojich čitateľov je jednoducho stále aktuálny a príťažlivý, bez ohľadu na to, či ho momentálne vynesie do stredu záujmu nejaká filmová alebo televízna adaptácia.
Výroky Sienkiewicz/p > ak Komu je život ľahký, tomu bude zem ľahká
Je ľahké nájsť si milenku a udržať si priateľa. Ťažšie je však nájsť si priateľa a udržať milenku
Čím je spisovateľ lepší, tým menej literárne píše
Kto má svoje miesto na vrchole sopky, bude vždy v nebezpečí
Milovať nestačí, je treba vedieť milovať a lásku vedieť naučiť aj toho druhého
Kam kráčaš?
Tento známy latinský citát, ktorý si Sienkiewicz požičal pre svoj historický román, je odvodený z legendy, ako apoštol Peter, utekajúci pred krutým cisárom Nerónom zo žalára, stretne Krista a spýta sa ho: "Kam kráčaš, Pane?" (Quo vadis, Domine?) a Kristus mu odvetí: "Do Ríma, aby som sa dal znovu ukrižovať" (Vado Romam iterum crucifigi). Nato sa Peter vráti do väzenia.
Quo vadis podľa Hollywoodu
FOTO
FOTO
