BRATISLAVA - Atmosféra v bratislavských nemocniciach pred dnešným štrajkom hustne. Predseda lekárskeho odborového združenia Marián Kollár hovorí, že ľudia sú zastrašovaní, "situácia je katastrofálna" a nechápe, ako sa také niečo môže diať "17 rokov po revolúcii".
Riaditeľ bratislavskej fakultnej nemocnice Valerián Potičný dal v nemocnici v Ružinove vyvesiť oznamy, na ktoré sa mali podpísať tí, ktorí do štrajku nevstupujú. Lekári to považujú za zastrašovanie.
Potičný to odmietol a vysvetlil, že zoznamy potrebuje preto, lebo musí zabezpečiť prevádzku nemocnice a "potrebujem vedieť, koľko ľudí nastúpi do práce".
Podľa ústavného právnika Radoslava Procházku nie je postup riaditeľa úplne nelegitímny.
Zdravotníci chceli podľa Kollára aj počas štrajku ošetrovať nevyhnutné prípady, ale "vedenie nemalo záujem a odpovedalo, že štrajkujúci nemôže poskytnúť zdravotnú starostlivosť".
Vedenie bratislavskej nemocnice ďalej oznámilo prednostom a primárom oddelení, že ak budú štrajkovať, musia za seba nájsť zástupcov. Potičný tvrdí, že mu ide len "o zabezpečenie riadiacej funkcie" a neznamená to, že štrajkujúcich šéfov oddelení odvolá z funkcií.
Zdravotníci idú do štrajku na základe svojho ústavného práva, je to teda tzv. divoký štrajk, ktorý ide mimo rámca zákona o kolektívnom vyjednávaní. Najvyšší súd v roku 1998 v inom prípade rozhodol, že divoký štrajk nie je nezákonný a súd ho nemôže prerušiť predbežným opatrením.
Štrajk by teoreticky mohla prerušiť vláda, ale jej hovorca Martin Maruška nemal informácie, či o tom uvažuje.
K štrajku sa od piatka pripoja aj ďalšie nemocnice. Riaditeľ Fakultnej nemocnice v Prešove Peter Biroš povedal, že štrajkujúci lekári prebrali na seba zodpovednosť za zdravie pacientov.
Lekári a sestry, ktorí budú štrajkovať a zároveň budú v službe zabezpečovať akútnu zdravotnú starostlivosť, nedostanú za túto službu žiadnu mzdu.
Pacientov v štrajkujúcich nemocniciach ošetria, len ak budú v akútnom stave. Vyšetrenie ako napríklad mamograf alebo plánované operácie robiť nebudú. Podľa Kollára bude štrajkový režim taký, ako býva bežne cez víkendy. V službách budú vybraní lekári, zvyšok štrajkujúcich lekárov bude na pracovisku, ak by došlo k hromadnému nešťastiu.
"Budeme robiť len akútnu chirurgiu," povedal prednosta bratislavskej I. chirurgickej kliniky na Mickiewiczovej Peter Labaš s tým, že riziko musí každý lekár zvážiť sám.
Hoci je štrajk zdravotníckych pracovníkov možný podľa ústavy, zákon umožňuje vláde ho zastaviť, ak dôjde k ohrozeniu zdravia a života pacientov.
"Ak vláda štrajk preruší, tak bude prerušený. Odborári by sa potom mali obrátiť na súd," povedal ústavný právnik Radoslav Procházka.
Právnik SF Ondrej Škodler hovorí, že štrajk nie je možné zakázať najmä z technických dôvodov, lebo vláda by musela zakázať štrajkovať každému lekárovi a svoj zákaz zdôvodniť. "Tu neštrajkuje odborová organizácia, ale každý lekár a sestra sám za seba."
Štrajkujúci lekár nemôže brať počas štrajku mzdu, ani keď bude poskytovať neodkladnú zdravotnú starostlivosť, zamestnávateľ ho však nemôže za účasť na štrajku sankcionovať. Môže ho prepustiť za to, že nenastúpil do práce, hoci Škodler si myslí, že takáto výpoveď by bola protizákonná.
Nemocnice a štrajk
Budú štrajkovať
- Fakultná nemocnica Bratislava - štyri bratislavské nemocnice v Ružinove, Kramáre, Mickiewicova, Petržalka - oddnes
- Fakultná nemocnica v Trnave - od pondelka
- Fakultná nemocnica v Nitre - od piatka
- Fakultná nemocnica v Prešove - od piatka
- Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici - od pondelka
- Nemocnica v Trenčíne - začiatkom budúceho týždňa
Ešte sa nerozhodli
- Nemocnice v Dunajskej Strede a v Piešťanoch.
- Od výsledkov dnešnej porady odborových predákov v Bratislave bude závisieť postoj nemocníc v regiónoch Liptova a Oravy patriacich pod žilinskú župu, nemocníc vo Zvolene, Lučenci, Rimavskej Sobote, v Krupine a Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.
- V nemocniciach v Trstenej, Dolnom Kubíne a Liptovskom Milukáši zbierajú podpisy na podporu štrajku.
- Fakultná nemocnica v Martine.
Nebudú štrajkovať
Nemocnica s poliklinikou v Žiline, regionálne nemocnice v Košickom kraji, nemocnica v Partizánskom, nemocnice v Leviciach a Nových Zámkoch, Detská fakultná nemocnica v Banskej Bystrici.
Najvyšší súd už raz rozhodol, že štrajk nemožno zakázať
V januári 1998 Najvyšší súd prvýkrát rozhodol, že štrajk, ktorý sa koná iba na základe ústavy a nesúvisí s kolektívnym vyjednávaním, nie je zakázaný. V rozhodnutí súdu sa píše zákaz takéhoto štrajku "by smeroval k neprípustnému obmedzeniu práva na štrajk, zaručeného ústavou".
Táto vec sa dostala na Najvyšší súd po spore medzi nitrianskymi bábkohercami a ich zamestnávateľom - Ponitrianskym kultúrnym centrom.
Bábkoherci v roku 1997 vstúpili do štrajku, žiadali späť svoju právnu subjektivitu a opätovné vymenovanie odvolaného riaditeľa Karola Spišáka do funkcie.
Kultúrne centrum ako zamestnávateľ sa obrátilo na Krajský súd v Nitre a žiadalo štrajk zakázať. Argumentovalo tým, že podľa našich zákonov je možný len v súvislosti s uzatváraním kolektívnych zmlúv.
Krajský súd síce rozhodol, že štrajk je nezákonný, ale Najvyšší súd dal v januári 1998 bábkohercom za pravdu. Bolo to historicky prvé súdne potvrdenie o zákonnosti aj takého štrajku, ktorý sa uskutoční mimo rámca kolektívneho vyjednávania. V rozhodnutí sa píše, že závery Najvyššieho súdu sú aplikovateľné na všetky podobné prípady.
Účastníci štrajku nemajú počas neho nárok na mzdu ani jej náhradu, ale štrajkujúci zamestnanci "musia byť chránení pred negatívnym dôsledkom účasti na štrajku z hľadiska ich pracovnoprávneho postavenia".
Súd nesmie vydať predbežné opatrenie, ktorým by uložil prerušenie alebo ukončenie štrajku. Inak by podľa Najvyššieho súdu išlo o neprípustnú reštrikciu jedného zo základných sociálnych práv, ktoré je zaručené ústavou.
(dro)
Autor: INGRID DROZDÍKOVÁ, japa
