Blížiace sa 100.výročie narodenia po francúzsky píšuceho írskeho dramatika Samuela Becketta prinieslo na dosky alternatívneho divadla naozaj svieži počin - hru Šťastné dni, ktorú režijne pripravil dramaturg a rozhlasový dramatik Martin Hvišč, prezentujúci sa aj ako nadaný prekladateľ a upravovateľ so schopnosťou až melodicky aplikovať súčasnú slovenčinu a dokázať jej komunikatívnosť práve prostredníctvom takéhoto typu náročného textu.

Beckettovo dielo ukazuje človeka v akomsi nulovom bode jeho existencie, obnaženého a nevládneho, obraného o možnosť myšlienkového, citového a vôbec ľudského komunikovania, osamoteného, opusteného, zakliateho do svojej telesnej schránky, v ktorej stále čaká na čosi, čo nikdy neprichádza, z ktorej niet úniku, v ktorej je len samota, otupenosť, smútok a čakanie na koniec.

Filozofickou summou Beckettovej tvorby je určite Čakanie na Godota, všetko ostatné sa zdá len rozvíjaním, dopĺňaním, čiastočným osvetľovaním. Také sú Šťastné dni, bezvýchodiskový monológ s pokusmi o občasnú komunikáciu v podobe útržkovitého dialógu.

Krajná obmedzenosť pohybu (hlavná predstaviteľka je po celý čas lokalizovaná v akomsi koši, ktorý je metaforou na postupné prepadlisko z pohyblivého piesku) núti pri pozornom sledovaní priebehu hry k absolútnemu sústredeniu na hlas, v ktorého intenzite, rozložení, akcentovaní, rezonovali zložitosti jednoduchých myšlienok, akýchsi zvukových poznámok, výstrižkov každodenných pocitov.

Miroslava Dudková je zreteľný herecký talent s neobyčajne bohatým vnútorným fondom, ktorý vonkajšími prostriedkami citlivo obohacuje. Spôsobom práce vzdialene pripomína Oľgu Belešovú, má skvele vytieňovanú dikciu, komediálny talent a napriek požadovanej úspornosti pohyblivosti dokáže často až pantomimickým gestom naznačiť viac, ako keby sa plynulo pohybovala po javisku. Vynikajúco pracuje s rekvizitami, vdychuje do nich život, dáva im ďalší rozmer. Je istá vo výraze, v tlmočení svojich myšlienok. V postave, ktorá napriek tomu, že vlastne nenesie nijaký príbeh, obsiahla všetky aspekty ľudskej bytosti: prehru, radosť, pevnú vôľu, bezstarostnosť, hlúposť, pripútanosť, osamelosť, dotyk so smrťou.

Predstavenie Martina Hvišča, ktorý má za sebou množstvo životných a študijných skúseností (americká stáž, štúdium medicíny a pod.), možno označiť za herecko-režijný koncert. Treba obdivovať čistotu a jednotnosť použitých prostriedkov, ktorými Hvišč priviedol oboch hercov k dôkladnému poznaniu textu, a teda aj seba, aby spoločne vyjadrili myšlienku hry zrozumiteľne a najmä pre súčasného diváka.

Osobitou kapitolou je funkčná minimalistická hudba a práca so svetlami, ktoré podčiarkujú zásadné body inscenácie.

Samuel Beckett: Šťastné dni o Divadlo a.ha. Bratislava v spolupráci so Spoločnosťou pre divadlo a film o Preklad, úprava textu a réžia: Martin Hvišč o Scénická realizácia a kostýmy: Diana Strauszová o Svetelný dizajn: Ivan Šranko o Hudba: Marek Kundlák o Hrajú: Miroslava Dudková a Peter Brezňan o Premiéra: 1. apríla

Autor: Pavel Malovič(Autor je publicista)