ciu do Banskej Bystrice. To všetko stihol včera, dnes film uvedie v Bratislave.

No a vehementne naň pozýva: "Príďte sa pozrieť, zabavíte sa. Je v ňom politika, špionáž a všetky tieto veci," hovorí Zanussi pre SME. "Možno v ňom nájdete aj odkaz na Grahama Greena, lebo jeho romány zbožňujem. Téma diplomacie a špionáže je však len obalom, vnútri sú hlboké úvahy o morálke."

Keď Zanussi začínal, hrdinami jeho filmov boli mladí humanisti. Bojovali za svoje ideály a chránili ich v spoločnosti cynických autorít. Dnes je Zanussi starší, zostarol aj jeho hrdina: "Teraz dávam do kontrastu cynizmus starších ľudí a idealizmus starších ľudí. Nie je ťažké mať ideály, keď je človek mladý. Otázkou je, ako si ich udržať aj v neskoršom veku."

V Persone non grata rozpráva Zanussi o generácii, ktorá v osemdesiatych rokoch minulého storočia tvorila hnutie Solidarita. Hlavný hrdina Wiktor, poľský veľvyslanec v Uruguaji, je na sklonku svojej kariéry - a cíti isté rozčarovanie. Vidí, že krajina prešla reformou, ale obáva sa, že nie dostatočne veľkou. "V živote nikdy nie sme spokojní, ale môjho hrdinu trápi najmä to, kto z transformácie profitoval. Kriminálnici a prostitútky dostali pasy, môžu cestovať po celom svete, ale bývalí bojovníci proti komunizmu zostali bez nových šancí a ostali na okraji. Napriek tomu sa nenechá ovládnuť dezilúziou, verí, že mladí potiahnu jeho ideály ďalej."

Film vznikol v netradičnej, poľsko-taliansko-ruskej koprodukcii. Medzi hercami je Remo Girone, známy Tano Cariddi z talianskeho seriálu Chobotnica, Rusko zastupuje Nikita Michalkov v postave bývalého sovietskeho veľvyslanca. Cez jeho postavu sa Zanussi dotkol citlivých poľsko-ruských vzťahov: "Medzi našimi krajinami boli často konflikty. Niežeby sme dnes v sebe živili túžbu po pomste, ale k Rusku ešte stále nemáme dôveru. Wiktor a bývalý sovietsky veľvyslanec Oleg boli kedysi priateľmi. Oleg vtedy s hnutím Solidarita sympatizoval, ale Wiktor teraz začína pochybovať - bol špiónom alebo nie? Zradil nás? To sa už nikdy nedozvie."

Vo filme je dnes z bývalého sovietskeho veľvyslanca štátny tajomník ruského ministerstva zahraničných vecí. Zanussi tvrdí, že jeho postavu odpozoroval zo skutočnosti. "V Rusku má minister zahraničia asi šestnásť štátnych tajomníkov, ja som spoznal asi piatich. Z nich som vymodeloval Olega. Poznal som aj iných politikov, medzi nimi aj Putina. Myslím si, že keď v zime zastavil dodávku plynu na Ukrajinu, spozornela celá Európa. Uvedomili sme si, že nás môže vydierať, pretože sme od jeho plynu závislí. Rusko je mocnosť, ktorá je tak trochu nepredvídateľná."

Po týchto slovách sa Krzysztof Zanussi šibalsky usmeje: "Ak chcem rozprávať o svete diplomacie, musím vedieť rozprávať jej jazykom."