Neberme deťom vzácne obdobie bezprostrednostiDeti sa občas venujú niekedy až prináročnému vrcholovému športu. Vízia slávy a úspechu je silným pokušením pre rodičov alebo trénerov. Práve také ciele sa negatívne podpísali už pod nejeden organizmus vo vývoji. Výsledkom bývajú nielen degeneratívne zmeny na pohybovom aparáte, ale aj na trestuhodne poškodené srdce, ktoré roky trpelo pod vplyvom každodenných predimenzovaných tréningov. A niekedy sa dá hovoriť aj o duševnej ujme.
Mladý človek, ktorý zo zdravotných dôvodov predčasne ukončí sľubnú športovú kariéru, sa po rokoch naplnených odriekaním a drilom tréningových plánov môže ocitnúť v nezávideniahodnej situácii. Nemá priateľov a často mu chýba vzdelanie. Mnohí rodičia si tieto nástrahy zavčasu uvedomia a dokážu tak mnohému predísť.
Najlepšou cestou je však v predstihu zhodnotiť reálne šance dieťaťa na úspech v konkrétnej športovej disciplíne.
Výber talentu na základe odborného testu
Len komplexné lekárske vyšetrenie odpovie na otázku, či je vhodné zaťažovať dieťa prípravou na športovú kariéru. Odhalí skryté chorobné stavy a vyšpecifikuje genetický pohybový základ.
Somatometrické vyšetrenie na základe rodinnej výšky postavy odhadne trend rastu detského organizmu s presnosťou plus či mínus 3 až 5 cm. Dešifruje aj pomer jednotlivých častí v dospelosti. Ak bude mať dieťa dlhý trup a kratšie končatiny, pri ďalších dispozíciách môže byť výborným vzpieračom. A naopak, dlhé končatiny ho predurčujú skôr pre atletiku alebo volejbal.
"Každý šport má osobité nároky na stavbu tela, takže pri sledovaní určitých disciplín nám neujde, že športovci sa na prvý pohľad dosť podobajú. Napo-sledy naši odborníci detailne testovali bežcov, ktorí sa zúčastnili na košickom maratóne," zasvätil nás do tajov svojej špecializácie prof. MUDr. Tibor Marček, prednosta Kliniky telovýchovy Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Druhým podstatným predpokladom talentovaného športovca je výkonnosť srdcovocievneho systému čiže, aké množstvo kyslíka je schopný dodať svojmu telu. Väčšiu kapacitu vykazujú v tomto prípade vytrvalci.
Tretím argumentom pri výbere vhodnej športovej disciplíny je zmeranie svalovej sily podľa po-dielu troch druhov svalových vlákien. Pohybovo nadaných jedincov môžeme podľa týchto parametrov rozdeliť do dvoch základných skupín. U vytrvalcov sa dajú ich možnosti zvýšiť tréningom o 40 percent a u skokanov len o 10 percent. Skokanom totiž nechýba dostatok bielych čiže rýchlych vlákien, ktorým vďačia za výbušnosť v rýchlosti. Červené svalové vlákna, nazývané pomalé, potrebujú zase vytrvalci a výrazne zvyšovať výkonnosť sa im darí vďaka existencii tretích svalov - prechodných, ktoré sa tréningom menia na vytrvalé. Preto ten rozdiel v raste výkonnosti po cielenom tréningu.
Vyšetrenia sa hradia z poistenia len čiastočne. Pretože dlhoročná investícia do športovej prípravy mladého človeka nie je pre kluby a rodičov lacnou záležitosťou, je určite múdrejšie tieto testy s dieťaťom absolvovať. "Robia ich už nielen na našej klinike, ale aj na lekárskej fakulte v Košiciach, na oddeleniach telovýchovného lekárstva v Banskej Bystrici a Žiline, na niektorých pracoviskách ministerstva obrany, v labora-tóriách funkčnej diagnostiky FTVŠ v Bratislave a Prešove i v Národnom tenisovom centre," doplnil prof. Marček.
Do 11 rokov len pohybová príprava
Odborníci z oblasti telovýchovnej medicíny tvrdia, že intenzívnej príprave na vrcholový šport by sa mali deti venovať až od jedenásteho roku života. Predčasná špecializácia môže spôsobiť chyby vo vývoji vplyvom preexponovanej pohybovej aktivity. Preto by mala byť základom prípravy nádejného športovca v tomto období len všeobecná telesná výchova ako beh, chôdza, vrh, skok, spontánne loptové hry a rekreačné plávanie, lyžovanie, bicyklovanie a turistika.
V minulosti sa robili a určite sa ešte robia chyby, pretože mnohí tréneri v snahe dostať talentované dieťa do pozície medailistu, využívajú danosti určitých vekových kategórií. Napríklad v predškolskom veku majú najmä dievčatá zvýšenú pohyblivosť kĺbov, ktorá sa tréningom udržuje. Mladé gymnastky potom predvádzajú neuveriteľné výkony hodné hadej ženy, ale veľkoobjemový tréning a redukčný spôsob stravovania sa podpíše pod ich postavu. Sú menšie ako ich rovesníčky v priemere o 40 cm a okrem nevyvinutých primárnych pohlavných znakov je u nich typický aj niekoľkoročný posun v začatí menštruačného cyklu. Aj keď po skončení športovej kariéry kostná masa dozrie, stane sa tak asi o 10 rokov neskôr. Pre gymnastky, ale i baletky a krasokorčuliarky to predstavuje väčšie riziko osteoporózy v staršom veku.
Problémy s výškou môžu mať aj vzpierači alebo priaznivci silových športov vôbec, ktorí sa intenzívnemu tréningu venovali príliš skoro. V ich prípade sa vplyvom veľkej a častej záťaže zastaví rast kosti, ktorá potom mohutnie do šírky. Bez vedeckých poznatkov na to prišli už staré české cirkusantské rodiny, ktoré prebrúsili celú Európu ešte koncom 19. storočia. Spodok s postavou malého goléma, ktorý musel udržať váhu aj desiatich artistov v pyramíde, trénovali od útleho veku.
Hrozí syndróm vyhorenia
Najčastejšou príčinou zlyhania mladého organizmu bývajú nekriticky ambiciózni mladí ľudia výdatne povzbudzovaní okolím, ktorí však nemajú genetické predpoklady pre zvolenú športovú disciplínu alebo vrcholový šport vôbec. Okrem toho, že si chronicky poškodzujú organizmus, môže u nich dôjsť k pretrénovanosti a napokon k totálnej únave, keď idú rapídne výkonnosťou smerom dolu. V športovom prostredí sa tomuto javu hovorí aj burn-up čiže syndróm vyhorenia. Navyše sa v posledných rokoch viackrát vyskytli prípady profesionálnych športovcov, ktorým zlyhalo srdce. Na prvý pohľad sa náhla srdcová smrť javí absurdnou v súvislosti s jedincom prekypujúcim zdravím a vysokou výkonnosťou. Skutočnosť je však trochu iná. Dlhodobým tréningom v kombinácii s anabolickými látkami získavajú na objeme a kvalite všetky svaly. V prípade srdcového je to však nevýhoda. Zhrubne a zväčší sa tak, že v zredukovanej ľavej komore sú vencovité cievy nebezpečne utláčané. K srdcovému kolapsu chýba potom iba krôčik. Stáva sa tak zvyčajne okolo tridsiateho roku života.
Mladí športovci by mali pestovať aj doplnkové športy, aby eliminovali negatívny vplyv jednostranne ladených disciplín. Nie je žiadnym tajomstvom, že tenisti majú problémy s lakťom, bežci sa často sťažujú na achilovky a skokani majú preťaženú bedrovú oblasť. Preto každý prezieravý tréner svojim zverencom naordinuje okrem vhodného tréningu aj plávanie a loptové hry.
Alžbeta Spáčilová-Slováková
