Slovensku sa vlani podarilo historicky po prvýkrát dosiahnuť nižší schodok verejných financií, ako vyžadujú maastrichtské kritériá. Keď sa nám podarí udržať deficit aspoň na hranici vlaňajšieho 2,95 percenta HDP, vstup do eurozóny by nemalo nič ohroziť. FOTO - SITA

BRATISLAVA - Štát minulý rok hospodáril so schodkom takmer 42,5 miliardy korún. Schodok verejných financií tak predstavuje 2,95 percenta hrubého domáceho produktu, čo je najmenej v histórii krajiny. Po prvýkrát sa nám tak podarilo vtesnať do maachstrichtskej trojpercentnej hranice, ktorá podmieňuje prijatie eura. Rozpočet na minulý rok pritom počítal s deficitom až 3,4 percenta. Makroekonomický úspech ministerstvo financií pripisuje najmä rýchlemu ekonomickému rastu, ktorý namiesto plánovaných 4,5 dosiahol šesť percent hrubého domáceho produktu (HDP).

Najviac pomohli dane

Výsledok schodku výrazne ovplyvnili napríklad príjmy z daní. Tie boli oproti očakávaniam vlády podstatne vyššie o 15,3 miliardy korún. Z týchto peňazí dostali 6,8 miliardy samosprávne kraje a na zníženie deficitu z väčšieho výberu zostalo 8,5 miliardy.

Štát si tiež dokázal požičiavať peniaze za výhodnejšie úroky, takže náklady na obsluhu štátneho dlhu sa oproti očakávaniam znížili o 7,8 miliardy.

Deficit znížil napríklad aj lepší výber spotrebných daní za alkohol a cigarety. Pred koncom roka sa týmto tovarom mohutne predzásobili obchodníci, aby ho mohli predávať po zvýšení spotrebných daní s vyšším ziskom.

Štátnej pokladnici pomohla aj 1,3-miliardová pokuta uložená Slovnaftu.

"Vláda si môže robiť zásluhy za rýchlejší rast, aj za lepšie hodnotenie Slovenska ratingom a lepší manažment verejných financií, ale práve také vysoké podstrelenie daňového výberu je niečo, na čo by rozpočtári nemali byť hrdí," povedal riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Martin Chren.

Vzhľadom na rekordne vysoký ekonomický rast by sa podľa neho Slovensko malo zamerať na dosiahnutie ešte vyrovnanejšieho rozpočtu. Spomedzi nových členov únie totiž nepatríme medzi najlepších.

Rast HDP je málo využitý

To, že sa rozpočet dostal do záporných čísel, ovplyvnili podľa rezortu financií napríklad jednorazové transakcie vo výške 7,6 miliardy. Patrí medzi ne napríklad spolufinancovanie výstavby závodov automobiliek Kia a Hyundai, za ktoré štát zaplatil približne o 3,2 miliardy viac, ako očakával. Jednorazovo štát tiež odpustil 13,6 miliardy zahraničného dlhu. "Bez vplyvu týchto faktorov by deficit dosiahol 2,4 percenta HDP," informuje rezort financií.

Na skutočné čísla vplývali aj nečakané výdavky Sociálnej poisťovne, ktorá ich prekročila o 3,1 miliardy korún.

Analytik Ján Tóth z ING Banky predpokladá, že splnenie trojpercentného maastrichtského kritéria bude tento rok vysoko pravdepodobné, najmä vďaka vysokému rastu HDP.

Podľa Chrena vláda na roky 2006 až 2008 rozpočtovala výdavky na úrovni, ktorá predstavuje rýchlejší rast, ako je očakávaná miera inflácie. "Reálne výdavky štátu sa teda budú opäť zvyšovať." Snaha znižovať deficit by preto podľa neho nemala viesť cez vyšší výber daní od občanov a podnikov, ale cez úspory vo výdavkoch. "Kedy, ak nie v čase rekordného rastu, je potrebné vyrovnať verejné rozpočty? Slovensko však k tomuto smeruje len veľmi zvoľna," povedal Chren. (lh)

Niektoré výsledky hospodárenia verejného rozpočtu v miliardách

Druh verejného rozpočtu rozpočet skutočnosť rozdiel

Verejná správa spolu -47,806 -42,465 5,341

Ústredné rozpočtové organizácie  (ministerstvá, štátne inštitúcie...) -57,336 -47,109 10,227

Štátne fondy 5,243 5,486 0,243

Fond národného majetku -2,345 1,480 3,825

Veriteľ, a. s. -0,028 2,166 2,194

Vyššie územné celky 0,250 -2,838 -2,838

Sociálna poisťovňa 5,789 -9,511 -15,300

DSS - dôchodkové fondy 0 9,259 9,259

Zdravotné poisťovne 685 -1,628 -2,313

Percento schodku -3,4 -2,95 0,45

V rozpočte za minulý rok sú v príjmoch poisťovne zahrnuté aj príjmy dôchodkových fondov vo výške 5,596 miliardy Zdroj: MF SR