Výnos dane sa, na rozdiel od jednorazovej pomoci, obciam rozdeľuje pravidelne a navyše sa z roka na rok zväčšuje. Za vlaňajšok obce získali o 4,7 miliardy korún viac, ako sa pri zostavovaní štátneho rozpočtu odhadlo.
Zvýhodnenie vyššie položených obcí navrhuje ministerstvo financií. Hranica negatívneho a pozitívneho dosahu zmeny, ako to ministerstvo nazvalo, je 277 metrov nad morom. To znamená, že vyššie položené obce by si oproti dnešku ukrojili z výnosu dane viac, tie nižšie menej. Prvých by bolo 1306, druhých 1581. Horských sídel, ktoré zmenu iniciovali a ktorých požiadavky ministerstvo zohľadnilo, je 242.
Predstaviteľom nižšie položených obcí sa návrh nepáči. Ján Jusko, starosta Nižného Hrušova vo Vranovskom okrese, sa pýta, či, bude vláda meniť nariadenie, "ak pri topení snehu v jarných mesiacoch, voda zaplaví niektoré obce na juhu Slovenska".
Napríklad Trstice len v posledných dňoch vynaložili na ochranu pred vyliatím vody 12,5 milióna korún. Pri ročnom rozpočte obce, ktorý predstavuje 25 miliónov korún, to je podľa starostu Františka Juhosa "nad naše možnosti". Do včerajšieho popoludnia povodne postihli 200 miest a obcí.
Hovorca ministerstva Peter Papanek povedal, že jedna vec sú náklady, ktoré si vyžiadala nejaká kalamita, druhá vec náklady na prevádzku obecných zariadení vyplývajúce z klimatických podmienok, teda z niečoho dlhodobého a v podstate každý deň pôsobiaceho. V tomto prípade podľa neho "nejde o sneh", ale o to, že vo vyšších polohách "je chladnejšie, a preto treba v školách viac kúriť", a tak ďalej.
Vyššie položené obce na navrhnutej zmene trvajú. Na obecnom úrade v podtatranskej obci Lučivná nám povedali, že "jednoznačne nadmorskú výšku je nutné zohľadniť", hoci aj "Lučivná je každoročne zaplavená".
