
Bitku v Trnave podľa doterajších informácií vyprovokovali fanúšikovia Nitry.
FOTO SME – JURAJ GERBERY
TRNAVA, BRATISLAVA – V ére, keď bola Trnava na vrchole prvej ligy, chodili na futbal okrem mužov aj mnohé ženy. Neraz kvôli atmosfére – štadión bol vypredaný, domáci fanúšikovia oblečení v červeno-čiernom sa vlnili a spievali trnavskú hymnu: „My ťa Spartak nikdy neopustíme!“
Okrem známeho „Trnava do teho“ a „Bílí andelé“ sa však ozývali aj iné spevy: „Bratislava je mesto sk…“ Najmä, ak hrala Trnava so Slovanom a Bratislavčania vyvesili svoju slávnu zástavu „Aj nebo je belasé.“
Špeciálna príprava
K bitkám a konfliktom fanúšikov dochádzalo aj vtedy a policajti sa na rizikové zápasy špeciálne pripravujú už dávnejšie. Kritické zápasy sú najmä derby Trnava-Slovan, prípadne v kombinácii s Košicami či Dunajskou Stredou.
Sobotnú bitku v Trnave podľa predbežných informácií polície vyprovokovali Nitrania. Odniesol si to osemnásťročný Ľubomír Ch. z Hlohovca. Tam má trnavské mužstvo silnú základňu. Rovnako aj v okolitých dedinách.
Obvinení boli deviati bitkári aj vďaka tomu, že ich nasnímali kamery mesta. Pri odchode z futbalu ich snímali kamery policajtov a zábery sa porovnali. Podľa pracovníka okresnej polície v Trnave Petra Szaba tak budú robiť zrejme už aj na iných štadiónoch.
Väčšina sú skíni
Policajt z kriminálky priznáva, že drvivá väčšina agresívnych fanúšikov sú prívrženci alebo sympatizanti hnutia skinhed. Dokazuje sa im to však ťažko. Chlapci majú väčšinou od 14 do 20 rokov a sú učni: „Ich jediným cieľom je pobiť sa. Ťažko sa to chápe.“
Mnohým vraj stačí, ak si udrú raz a sú spokojní.
Včera policajti prerokovali správu o stave extrémizmu za rok 2001. Čoskoro by ju mali zverejniť. Policajti majú aj operatívny zoznam možných skinhedov, ideových vodcov, ale je utajený: „Často sa prekrývajú s členmi Hooligans. Násilnosti fanúšikov sú vnímané ako výtržnosti, z toho bývajú aj obvinení.“
Bitky sú bežné
Bitky sú bežné, hovorí Peter Szabo z okresného policajného riaditeľstva v Trnave. Poriadok v sobotu zabezpečovalo vyše 50 policajtov. Pomáhali im pracovníci mestskej a železničnej polície. Dohromady ich mohlo byť sto.
Szabo upravuje správy o ťažkých zraneniach: „Bolo iba jedno a päť ľahkých.“ Policajti podľa neho sledujú situáciu dostatočne: „Ak sa niečo stane v Košiciach, vieme, že keď prídu Košice sem, môžeme očakávať čosi podobné.“
Krčmári majú plno
K futbalu patrí aj pivo, krčmári okolo štadióna priznávajú, že vždy pred zápasom aj po ňom majú plno: „Je jedno, či vyhráme, alebo prehráme,“ hovorí jeden z nich. Fanúšikovia hosťovského mužstva však podľa neho pijú už po ceste: „Keby prišli sem, naši by ich asi zbili.“
Fanúšikovia sa dohadujú cez mobily, teletext, ale aj cez internet. Odborník na extrémizmus: „Aj keď vypátrame počítač, ťažko sa dokazuje, že ten človek tam vtedy sedel.“ Podľa neho tí, čo pripravujú internetové stránky, vedia stopy po sebe zahladiť: „Správy posielajú aj z internetových kaviarní.“
Počet fanúšikov sa nedá odhadnúť, ale stačí, ak jeden dostane nápad biť sa, a ďalší sa hneď pridajú. Veľké problémy s fanúšikmi mali aj v Čechách. Najmä medzi pražskými klubmi Spartou a Sláviou: „V jednej krajine Latinskej Ameriky prezident kvôli bitkám zakázal fanúšikom chodiť na futbal.“
U nás sú vraj štadióny dobre zabezpečené, preto sa agresivita prenáša do ulíc: „Pri dobrom zabezpečení by musel stáť policajt na každom rohu.“ Policajti z jednotlivých miest sa navzájom informujú. Legislatíva umožňuje dokonca nevpustiť fanúšikov zahraničného mužstva cez hranice.“