Poliak Bogdan Dziuba si na bratislavské Hviezdoslavovo námestie po víťazstve v národnom behu z Devína dobehol po víťazstvo aj v mestskom maratóne. FOTO - SITA
BRATISLAVA - V sobotu si za dva a pol tisíca korún vo výpredaji kúpil maratónky a na druhý deň v nich zarobil osemdesiattisíc. Tak by sa dal do jednej vety zostručniť bratislavský víkend poľského vytrvalca Bogdana Dziubu.
Tridsaťdvaročný učiteľ z podkarpatských Jastkowíc hravo vyhral včerajší premiérový ročník Tatra Banka City Marathonu Bratislava 2006. Stačil mu na to čas 2:33:08, lebo nemal rovnocenných súperov. Na ďalšieho v cieli na Hviezdoslavovom námestí bolo treba čakať bezmála 20 minút.
Ľavá maratónka mu do krvi zodrala pätu, napriek tomu trval na tom, že to bola dobrá kúpa. "Pravdaže, bolo riziko nastúpiť na štart v nerozchodených botách, ale staré by sa mi rozpadli skôr, ako by som dobehol do cieľa," smial sa.
Dziuba je tradičný účastník národného behu Devín - Bratislava. Pred tromi rokmi ho vyhral, trikrát dobehol druhý, raz tretí. "Vďaka tomu som časť trate poznal," vraví. "Od desiateho kilometra som bežal sám, jediným súperom mi bol vietor. Je to stredne ťažká trať, určite sa dá na nej zabehnúť výkon aj pod 2:20, ale na taký výkon treba súperov, a tí dnes chýbali. Trať nelemovalo veľa divákov, ale tí, čo prišli, boli príjemní."
Ženskú kategóriu vyhrala Bratislavčanka Andrea Bérešová, ktorá za prvenstvo v rámci prípravy na májový maratón vo Viedni zinkasovala 50-tisíc Sk.
Na štarte podujatia sa zišla na naše pomery relatívne slušná "masa": dokopy 648 účastníkov z 19 krajín. Pravda, so zarátaním bežcov na polovičnú a štvrtinovú vzdialenosť aj bezmála stovky korčuliarov. Tých, ktorí si vybrali maratón (42,195 km), bolo len 178.
"Nebyť toho, že sem dovediem svoju skupinu, bolo by to výkonmi podpriemerné podujatie," tvrdil Ján Mohnacký, šéf bardejovského klubu JM Demolex. Vyhlásenie zaváňalo samochválou, ale vychádzalo z faktov. Bardejovskú klubovú príslušnosť má nielen víťaz mužského maratónu, ale aj mužského a ženského polmaratónu a štvrťmaratónu.
Jedinou Slovenkou v Mohnackého víťaznej skupine bola naša najlepšia vytrvalkyňa Dana Janečková. "Myslela som si, že bežím pomalšie," tešila sa z pomerne kvalitného polmaratónskeho výkonu 1:18:08. "Na trati funelo a ja vietor neľúbim." Janečková si v sobotu po ceste do Bratislavy zabehla v Galante, o týždeň ju čaká desiatka v írskom Dubline a potom sa už plne sústredí na maratón v Linzi. "Pred dvoma rokmi som tam dobehla druhá, teraz túžim vyhrať," naznačovala ambície.
Tatra Banka City Marathon vo faktoch
Maratón - muži: 1. Dziuba (Poľ., JM Demolex Bardejov) 2:33:08, 2. Evin (SR, Bardejov) 2:53:06, 3. Muggiano (Tal.) 2:56:08, ženy: 1. Bérešová (SR, Kryha Bratislava) 3:10:43,
Polmaratón - muži: 1. Blasinski (Poľ., Bardejov) 1:11:18, 2. Guttmann (SR, MAC Rača) 1:13:49, 3. Švajda (SR, Podbrezová) 1:16:00, ženy: 1. Janečková (SR, Bardejov) 1:18:08.
Štvrťmaratón - muži: 1. Szost (Poľ., Bardejov) 30:23, 2. Holečko (SR, Obalservis Košice) 31:25,4, 3. Jakubašek (SR, Bardejov) 32:26, ženy: 1. Zatorská (Poľ., Bardejov) 36:46, 2. Protičová (SR, MAC Rača) 38:00.
Maratón a maratónci
Sobota nasvedčovala veľkému zážitku. Hviezdoslavovo námestie, v prvé popoludnie víkendu spravidla dosť osirelé, sa hemžilo stovkami ľudí, medzi ktorými bolo neúrekom cudzincov. Známe kapely a speváci lákali na nedeľňajšiu maratónsku fiestu. Pred veľkým stanom sa tvoril rad pretekárov čakajúcich na prídel cestovín v rámci pasta-párty, tradičného koloritu veľkých maratónov. Skromné porcie talianskej kuchyne však konzumovali pred ním, vnútrajšok patril VIP-hosťom.
Bratislava v nedeľu napísala prvú stránku tretej kapitoly svojho maratónskeho behu. Po Štefánikovom a Dunajskom prišiel na rad prvý skutočne mestský. Názvom aj podporou magistrátu. Ktovie, ako to bolo s prvým v tridsiatych rokoch, ale tomu druhému mestskí radní kládli skôr polená, než by mu pomáhali.
Včera sa, chvalabohu, maratón dostal do centra metropoly a aj do centra pozornosti politikov. Na jeho otvorenie zavítal primátor, ba aj premiér.
V centre pozornosti, ako neskôr vysvitlo, bol maratón. Žiaľ, menej maratónci.
V cieli si niektorí otvorili dušu. Fajn, že sa do Bratislavy vrátil maratón, vraveli, ale...
Privysoké sa im videlo tisíckorunové štartovné. Ale to iba domácim, lebo v zahraničí nie je v prepočte nižšie, skôr naopak. Všetkým však na trati chýbali kilometrovníky. "Akým tempom bežím, som mohol kontrolovať len podľa pocitov, to je zlé," sťažoval sa dokonca aj víťaz Dziuba. Na občerstvovacích staniciach hľadali bežci aj čosi iné, ako obyčajnú vodu, prinajmenej iontové nápoje. V cieli boli niektorí prekvapení, že na rozdiel od pôvodných propozícií ceny nedostali ceny prví traja v každej vekovej kategórii... Manažér Mohnacký, ktorý dotiahol do Bratislavy víťaznú ekipu, zasa bedákal, že všetci z nej si všetko museli zaplatiť: cestu, ubytovanie i stravovanie.
Skrátka, prevážil dojem, že sa šetrilo na tom, na čom sa nemuselo, ba nemalo, a možno sa až rozhadzovalo na inom, čo s maratónom súvisí len nepriamo a čo by bez maratónu nebolo.
Organizátori odmietli prezradiť, aký má podujatie rozpočet. Najdrahší ročník Dunajského maratónu nestál ani dva milióny. Jeho prvý ročník mal na štarte v porovnaní so včerajšom dva a pol krát taký počet bežcov na 42 195 m (431) a jeho víťazi dosiahli výrazne lepšie časy (Bukovjan 2:19:19, Rulcová 2:53:57).
Dunajský maratón mal slovenské know-how, nie viedenské, ako Tatra Banka City Marathon. (mo)
