Vodárne budú v najbližších rokoch zháňať peniaze na investície. Do sektora by malo prísť do roku 2015 150 miliárd korún. FOTO - TASR
Niektoré obce, budúci akcionári Podtatranskej vodárenskej spoločnosti, sú nespokojné, lebo nemohli zasiahnuť do výberu strategického investora pre jej dcérsku firmu, Podtatranskú vodárenskú prevádzkovú spoločnosť. Súťaž napadol aj jeden z účastníkov, francúzska firma Ondeo.
Výberové konanie na strategického investora do prevádzkovej spoločnosti podtatranských vodární odštartovalo vlani v októbri. Do súťaže sa prihlásili štyria záujemcovia Veolia a Ondeo, obe z Francúzska, Gelsenwasser z Nemecka a Severomoravské vodovody a kanalizácie ovládané skupinou Penta.
Výberová komisia, zložená z obcí a zástupcov Fondu národného majetku, vybrala v januári 2006 francúzsku Veoliu. Francúzi by tak mali nasledujúcich tridsať rokov obhospodarovať vodovodný a kanalizačný systém v šiestich okresoch - Kežmarok, Stará Ľubovňa, Poprad, Spišská Nová Ves, Gelnica a Levoča. Strategického investora musí ešte schváliť valné zhromaždenie.
České Ondeo patriace do francúzskej skupiny Suez súťaž napadlo na Úrade pre verejné obstarávanie a na Najvyššom kontrolnom úrade pre procesné nedostatky. Právnik firmy Pavol Malich vyhlásil, že "tender je v rozpore so slovenskými i európskymi normami".
So spôsobom výberu nie sú spokojné aj niektoré obce - akcionári. Zhruba tretina z nich podľa starostky Spišských Tomašoviec nemohla do procesu vôbec zasiahnuť. Ich akcie vtedy vlastnil Fond národného majetku, hoci ich mal na obce previesť už v roku 2002.
Generálny riaditeľ Podtatranskej vodárenskej spoločnosti Vladimír Pastorek situáciu nevidí dramaticky. Tvrdí, že obce informácie o pripravovanom vstupe strategického investora dostali. Navyše nového vlastníka Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti ešte musí odsúhlasiť valné zhromaždenie. "Dovtedy akcionárom predstavíme, koho sme za investora vybrali a prečo," dodal Pastorek.
Hovorkyňa fondu Tatjana Lesajová tvrdí, že aj keď mal fond zástupcov vo výberovej komisii, v súťaži vystupoval len pasívne. "Do výberu sme nezasahovali. Súhlasili sme s tým, na čom sa dohodli akcionári - obce," povedala.
Zdržanie prevodu akcií na obce podľa nej spôsobilo ministerstvo hospodárstva, ktoré meškalo s privatizačným projektom. Ďalším problémom bola zmena Strediska cenných papierov na centrálny depozitár. Fond národného majetku v Podtatranskej vodárenskej spoločnosti stále vlastní necelých 17 percent akcií. Tie chce previesť na obce, aby mohli schváliť komisiou vybraného investora.
Ako vyzerá prevádzkový model
Vodárenská spoločnosť sa obvykle rozdelí na dve firmy - materskú, v ktorej zostáva infraštruktúra, teda vodovodné a kanalizačné siete. Jej akcionármi zostávajú mestá a obce. Väčšinou definuje štandardy, dohliada na politiku cien vodného a stočného a investuje do infraštruktúry z vybraného nájomného.
Infraštruktúra zostáva vo vlastníctve miestnej samosprávy aj preto, že zo zákona musí zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou. Bez nej by túto povinnosť zaručila len veľmi ťažko. Ďalším dôvodom výhodnosti komunálneho vlastníctva vodovodov a kanalizácií je, že súkromné firmy by mohli mať problémy so získavaním eurodotácií.
Materská spoločnosť založí dcérsku firmu, do ktorej vstúpi strategický partner. Ten si začne prenajímať infraštruktúru od materskej spoločnosti. Obsluhuje zákazníkov, ktorým fakturuje vodné a stočné. Obvykle vlastní len kancelárie, autá či informačné systémy. Strategický partner väčšinou prinesie profesionálne know-how a skonsoliduje firmu. (dc)
Okrem investícií príde aj konsolidácia firiem
Strategickí investori by vodárenským spoločnostiam mali pomôcť pri získaní časti zo 150 miliárd korún, ktoré by sa mali v nasledujúcich deviatich rokoch investovať do vodovodov a kanalizácií. Takúto vysokú sumu by mali vodárenské firmy investovať podľa vládou schválenej koncepcie vodohospodárskeho rozvoja.
Zhruba tretinu z predpokladaných prostriedkov by mal poskytnúť štát, tretina by mala ísť z fondov Európskej únie a zvyšok musia zabezpečiť firmy.
Napríklad Podtatranská vodárenská bude v nasledujúcich piatich rokoch potrebovať asi 9,5 miliardy korún. Zhruba päť miliárd dokáže zabezpečiť s pomocou úverov a európskych fondov firma, zvyšok by mal priniesť vstupujúci strategický investor.
Peniaze však nie sú jediným argumentom na vstup zahraničného kapitálu do vodárenstva. "Strategickí investori vodárne obvykle rýchlo skonsolidujú," povedal šéf Asociácie vodárenských spoločností Daniel Gemeran. Prinesú so sebou svoju firemnú kultúru a know-how, ktoré začnú ihneď presadzovať.
Vytvorenie prevádzkovej spoločnosti so strategickým investorom je zaujímavé najmä pre infraštruktúrálne spoločnosti s rozdrobenou vlastníckou štruktúrou. Veľa malých akcionárov môže ochromiť schopnosť firmy rozhodovať. Prevádzková spoločnosť je teda riešením, keď je štruktúra akcionárov rozdrobená.
"Prevádzkový model je len jedným z modelov, ktoré si môže firma zvoliť," povedal šéf Asociácie vodárenských spoločností Gemeran. Rozhodnutie závisí od akcionárov. Zatiaľ si ho z väčších vodární zvolila len Trenčianska vodohospodárska spoločnosť.
Napríklad v Bratislave sa o vstupe zahraničného investora neuvažuje, a to aj pre priaznivejšie rozloženie akcionárov. Keďže hlavné mesto vlastní 59,9 percenta akcií, rozhodnutia sa presadzujú oveľa ľahšie ako inde. "Magistrát je dostatočne silný, aby presadil potrebné rozhodnutia," dodal Gemeran, ktorý je zároveň generálnym riaditeľom Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. (dc)
