Denník SME požiadal Smer, aby opísal, aké zmeny chce navrhnúť, odpoveď zatiaľ neprišla.

Jasno však majú odborári. Viceprezident konfederácie odborov Vladimír Mojš vníma ako najväčšie problémy dohody na kratší pracovný úväzok do 20 hodín, reťazenie pracovných pomerov na určitý čas a nútené živnosti. "V praxi je to v súčasnosti významne využívané, zamestnanec je trvale v neistote, lebo nevie, kedy sa mu pracovný pomer skončí," hovorí.

Predseda Smeru vyhlásil, že "zákonná ochrana zamestnanca pred svojvôľou zamestnávateľa je u nás najslabšia zo všetkých krajín Európskej únie".

Hovorca ministerstva práce Martin Danko tvrdí, že nemajú signály o takej slabej ochrane zamestnanca, aby "to bol celospoločenský problém". Naopak si myslí, že zmeny v Zákonníku práce privítali aj mnohí zamestnanci, ktorí boli predtým obmedzovaní.

Prípadné problémy súvisia podľa Danka so zlou vymožiteľnosťou práva, nie so samotným zákonníkom.

Počet pracovnoprávnych sporov v posledných rokoch skôr klesá.

V roku 2004 ich bolo 3428, päť rokov predtým o 1200 viac.

Podľa advokáta Petra Koscelanského sa "nedá sa povedať, že by si zamestnávatelia povedali: Budeme si robiť, čo chceme". Zamestnávatelia si vraj mysleli, že bude ľahšie zamestnanca vyhodiť a viac s ním manipulovať, "ale toto tá novela nepriniesla".

Vedúca katedry pracovného práva na právnickej fakulte v Košiciach Eva Janičová si myslí, že zákonník síce spružnil trh práce, "ale na druhej strane to išlo na úkor ochrany zamestnanca".

U nás sme podľa Janičovej neboli zvyknutí na model príliš liberálneho pracovného zákonodarstva a "tento zákonník je taký". V budúcnosti by sa mala nájsť rovnováha medzi slobodou a ochranou, lebo teraz možno voľne uzatvárať pracovné vzťahy mimo zákonníka a tým pripraviť ľudí o jeho ochranu.

Janičová je presvedčená, že zákon treba novelizovať, lebo sa neodbúral problém nahrádzania zamestnaneckého vzťahu inými formami zamestnávania, ako je živnosť. (rp)

Počet pracovných sporov

Zdroj: ministerstvo spravodlivosti