Bol považovaný za jednu z najväčších osobností posledných rokov. Pápež Ján Pavol II. Najznámejší Poliak a v dnešnej dobe aj najznámejší kresťan. Kňazom sa stáva v ťažkých vojnových časoch. Popri štúdiu si musí privyrábať prácou v kameňolome. Ako kňaz má široké srdce pre všetkých. Stretáva sa s mládežou, s umelcami, intelektuálmi. Je zanieteným športovcom, no zo všetkého najviac je celý život zanietený svojím Bohom. Dovolil Bohu, aby zmenil jeho život. On vytvoril z neho originál kresťana, ktorý aj napriek tomu, že stál na čele katolíckej cirkvi ako pápež, nikdy neprestal byť hlboko ľudským človekom. Preto ho toľkí máme radi. Bol naplno Boží, a práve preto aj naplno ľudský.

V nedeľu večer o 21.37 bude rok od jeho odchodu do večnosti. Odišiel tak pokojne, ako pokojne žil. Počas jeho pôsobenia veľakrát zaznela pravda o človeku, o jeho dôstojnosti a o najcennejšom dare od Boha - o slobode. O tomto dare otvorene pápež hovoril s najmocnejšími sveta aj v tých krajinách, kde nesloboda bola najmä najchudobnejším servírovaná častejšie ako chlieb.

Mocným tohto sveta neprestával pripomínať, že celý svet, všetci, sme jedna ľudská rodina, a preto nemôžeme zabúdať na najbiednejších. Tí, ktorí mapovali jeho prejavy, tvrdia, že termín "ľudská dôstojnosť" používal častejšie ako Boh. Je to preto, lebo o Bohu sa dnes hovorí veľmi často, no menej často sa hovorí o tom, čo to znamená byť jeho deťmi.

Bol prorokom, ktorý ohlasoval pravdu. Vhod i nevhod. Ešte ako biskup sa zastáva robotníkov a ako pápež má vždy čas pre stretnutia s najchudobnejšími tohto sveta. Neprestal nám pripomínať, že práve oni sú tým najväčším pokladom cirkvi. Neprestal nám pripomínať, že človek je najbohatší vtedy, ak má bohaté srdce. Mal aj neprajníkov, no priateľov mal oveľa viac. Bolo to preto, lebo žil ako obilné zrnko. Spotreboval sa pre nás.

Mali sme Ťa radi a máme Ťa radi. Bol si pre nás, a si pre nás, viac ako priateľ...

Autor: Jozef Červeň