Šťasný a Široký. Kto z nich je bez viny? FOTO - ARCHÍV TASR
Ak mi sily stačia, snažím sa každý štvrtok sledovať reláciu Pod lampou. Jedni ju milujú, iní nenávidia, počuli o nej všetci, a napriek pomerne nízkej sledovanosti je jej dosah asi oveľa väčší, ako si uvedomujeme. Na včerajšok som sa vyslovene tešil. Hosťom mal byť Peter Šťastný (a aj bol) a dúfal som, že sa mu príde aj vhodný protivník. Neprišiel ani jeden. Ktovie prečo... Napriek tomu, relácia mala svoju výpovednú hodnotu.
Peter Šťastný je živá legenda. (Nikdy nezabudnem ako na nás navrieskala naša učiteľka slovenčiny, keď po jeho emigrácii našla fotku na našej triednej nástenke. "To je váš vzor??? Ten zradca!!!" vrieskala na nás...) Bol a je hráčom od boha s neuveriteľnou intuíciou na góly a s ešte väčšou pracovitosťou a na rozdiel od iného "bohom" obdareného hráča - Jožka Golonku - dostal do vienka aj čo-to inteligencie (nie teda, že by jej mal na rozdávanie, ale má...). Ale dostal aj riadnu dávku márnomyseľnosti. Proti jeho pôsobeniu pri "repre" som mal svoje výhrady (pozri dole), ale aj tak je to človek, ktorému by SZĽH mal doživotne platiť účasť na všetkých MS a ZOH plus letenky v extra-hyper-mega bussines class.
Jeho argumenty, prečo by Juraj Široký nemal byť prezidentom SZĽH, vyznievali tak nejako mdlo, fádne a neúprimne.
Štefan Hríb, napriek svojej neskrývanej náklonnosti k Petrovi (pravdepodobne ešte trvalý následok z častých návštev starého C-éčka na bratislavskom zimáku), mu položil zopár háklivých otázok, čo mu určite slúži ku cti, aj keď ho mohol pritlačiť trocha viac (ako onehdá Galisa, Lešického a iných bossov slovenského futbalu...).
A, ajhľa, on zásadový, jednoznačne na strane pravdy stojaci, rytier bez bázne a hany sa naraz nevie vyjadriť, habká, ošíva sa. Tri minúty pred tým odsúdi Širokého ako napomáhača minulého režimu, ale keď má to isté spraviť s Kukanom, naraz hľadá výhovorky, tvrdí že neboli všetci zlí, niektorí pomáhali...
A človeku to príde také neúprimné a je vidieť na ňom samotnom, že ani tak nie je presvedčený o tom, čo hovorí... Škoda. Celkovo boli jeho argumenty veľmi slabé (že je nebezpečné nechať rozpočet zväzu v rukách človeka, ako je Široký, je pri jeho oficiálnom aj neoficiálnom majetku viac ako smiešne), a fakt, že s týmto človekom dlhšiu dobu spolupracoval, jeho argumenty do značnej miery relativizovalo.
Peter sa staval do úlohy toho, ktorý tomu najlepšie rozumie, vysvetľoval nám, aké sú trendy vo vyspelom svete (mimo iné nám vysvetlil, že general manager má väčšie právomoci pri zostavovaní mužstva ako tréner, ktorý potom však nesie zodpovednosť za výkon mužstva) ale vyzeral pri tom, tak nejako... rozpačito. Vyzeral ako nejaký ublížený, urazený samoľúby chlap. Asi ako Gašparovič, keď ho odkopol Mečiar. Ja si myslím, že Široký by naozaj nemal byť prezidentom SZĽH, tak po štvrtku som si istý, že by ním nemal byť ani Peter Šťastný.
P. S. Funkcia prezidenta SZĽH slúži Širokému - podľa mňa - na akúsi verejnú akceptáciu jeho osoby a ospravedlnenie jeho určite nie celkom jasnej minulosti a tiež akási barlička pre nezvoliteľné HZD, o čom svedčí aj veľmi hysterická reakcia pána Grapu. Otázkou je, či by sa Peter Šťastný dokázal odosobniť od postu poslanca za SDKÚ... Nemyslím si to.
cernak.blog.sme.sk
Autor: Peter Černák
