"Po vodu chodím s vedrom. Deti si k rieke niekedy odbehnú len s hrnčekom," hovorí Adriana Bongilajová. FOTO PRE SME - IVETA HAŽIKOVÁ |
"Žijeme tu ako túlavé psy. V rozpadnutej chalupe a v bunkách. Po vodu musíme chodiť do rieky. Moje dve dcéry Dominika a Otília boli vyše mesiaca choré. Pijú vodu z Kysuce, dostali infekčnú hnačku, mali chrípku. Mal prísť aj hygienik, no zatiaľ tu nebol," hovorí 28-ročná Adriana Bongilajová z Turzovky - Predmiera.
V schátranej bunke býva so štyrmi deťmi, Dominikom, Sárou, Otíliou a Dominikou. Piata Chiara (1,5 r.) je v dojčenskom ústave v Martine. Dala ju tam vraj preto, aby v takých podmienkach nezahynula. Keď bude lepšie, zoberie si ju späť.
Manžel odišiel robiť do Írska.
"Predtým som bývala vedľa v dome. Minulý rok však spadol pod váhou snehu. Zostala z neho ruina. Býva tam moja sesternica. Aj ona má dve malé dcéry - Klaudiu a Ivanku. Syn Jordan je v detskom domove. Každú noc tŕpnu, či im to nespadne na hlavu. Druhú bunku obýva moja matka s otcom. Cez deň k nim chodia aj moje decká. Nemôžeme sa tu totiž pomestiť. Večer prídu domov vyspať sa."
Primátor Turzovky Miroslav Rejda tvrdí, že rodiny si situáciu zapríčinili samy. "Dom bol v dobrom stave, obývateľný. Hovoria, že im ho vlani zničil sneh. Nepovedali však, že spadol preto, lebo rozrezali krovy, ktorými kúrili."
Starosta tvrdí, že mesto chce získať grant z európskeho sociálneho fondu a postaviť holobyty. "Chceme ich poskytnúť ľuďom, ktorí sa ocitli bez strechy nad hlavou. Keď budeme mať financie, v lete môžu byť hotové."
Rómovia si však myslia, že pomôcť by sa im malo hneď.
Adriana dúfa, že keď sa vráti muž z Írska, budú na tom finančne lepšie. Doma vraj Cigána nechce nikto zamestnať. Primátor však hovorí, že šancu majú všetci.