Pri hrádzi v Trsticiach pomáhala tisícka ľudí, pokúšali sa o nemožné - zachrániť dedinu pred vodou z Čiernej vody. FOTO SME - JANA BEŇOVÁ |
Pri hrádzi včera pomáhala tisícka ľudí - armáda, hasiči, dobrovoľníci. "Pokúšame sa o nemožné. Chceme nanosiť ďalšie vrecia, aby sme vodu udržali v koryte," povedal starosta Trstíc František Juhos. K päťdesiatim tisícom vriec v sobotu do rána pribudlo 25-tisíc, v nedeľu rovnako.
"Len vďaka nim nie je obec pod vodou," myslí si Tibor Gašpar.
Čierna voda je zvyčajne široká tri metre, no posledné dni sa rozšírila na kilometer. Vlieva sa do Malého Dunaja, ktorý neprijímal vodu. Podvečer začali spevňovať aj brehy Malého Dunaja.
Na pomoc prišla aj jednotka Hasičského a záchranného zboru zo Žiliny a Humenného. Unavených záchranárov po dvanástich hodinách striedali nové posily. Vojakov z pozemného vojska nahradili vojaci vzdušných síl.
Čierna voda presakovala v dĺžke vyše 12 kilometrov. Niektorí pochybujú, že sa obec povodni vyhne. Voda si hľadá cestu aj pomedzi zábrany. Vždy keď záchranári vidia priesaky, zaplátajú ich mechmi. Niektorí sa pomodlili, aby to vydržalo. "Iba ten najvyšší vie, ako to dopadne," povedal Ľudovít Nagy.
Vojak z Kuchyne zložil z pleca vrece a povedal, že sa necíti bezpečne. Voda podľa neho môže vyraziť ako kráter. Záchranári nemajú ani záchranné vesty. "Veľmi by nám nepomohli, tlak vody môže byť veľký," hovorí.
Podľa hasičov je hrádza ako špongia, no situáciu nevidia až tak dramaticky. "Ak sa aj pretrhne, voda nedorazí k dedine hneď a budeme mať čas na evakuáciu," povedal krajský riaditeľ Hasičského a záchranného zboru v Trnave Róbert Károlyi. Vodohospodári sú s hrádzou spokojní, nápor vody by mala vydržať.
Asi desať skupiniek Trstičanov plnilo vrecia pieskom ako v manufaktúre, nakladali ich na traktory a vozili k brehu. Zastavili sa, až keď sa im minuli vrecia. Plnili ich od oka - v jednom bolo 30, v inom 50 kíl. Po dedine chodilo asi štyridsať traktorov - družstevných i súkromných. Na nedostupné miesta vozil piesok vrtuľník ministerstva vnútra. Armáda podvečer poslala ďalšie dva vrtuľníky a ťažkú vojenskú techniku.
Pri koryte pomáhali chlapi z dediny, zafŕkaní od blata. Obetavo pracovali aj tí, ktorí mali domy mimo ohrozenia. "Iba na dve hodiny si idem pospať, potom sa vrátim späť," povedal Imrich Juhos, ktorý pracoval celú noc.
Vrecia s pieskom sú ťažké, no nepočuli sme nikoho zastonať, že nevládze. Krátko zapršalo a v obecnom rozhlase volali ďalších dobrovoľníkov k rieke. Dedinou sa šírila správa, že voda zasa stúpla. Ľudia vybiehali pred domy a zvyšovali zátarasy z vriec.
"Mám zajtra písomnú maturitu zo slovenčiny. Čo ak sa do školy do Dunajskej Stredy nedostanem?" obáva sa študentka. Obyvatelia mali zbalené najpotrebnejšie veci a boli pripravení na evakuáciu. Niektorí si už dali vysťahovať cenný nábytok k príbuzným, iní len dúfali, že dedina boj s vodou vyhrá. Starší ľudia spomínajú na rok 1965, keď dedina zažila veľkú záplavu. Vtedy chodili kŕmiť sliepky na člne.
Zatiaľ čo v Trsticiach posilňovali hrádzu, v susednom Kráľovom Brode voda zatopila okrajovú časť dediny. Zvyšok Kráľovho Brodu a obec Dolný Chotár sú tiež ohrozené.