.

Washington sa bráni, že neexistuje žiaden plán, ktorý by atómové útoky predpokladal. Odborníci upozorňujú, že nejde ani tak o to, či to bude dnes, alebo o desať rokov. Dôležité je, že Pentagon pravdepodobne mení základné pravidlá: delenie na konvenčné a jadrové zbrane bude patriť do minulosti.

Búrlivú diskusiu vyvolal sobotňajší článok denníka Los Angeles Times. Ten napísal, že Pentagon začiatkom januára poslal do Kongresu správu, z ktorej vyplýva, že Spojené štáty by mali využívať aj atómové zbrane. Mali by byť pripravené na zásah proti krajinám, ktoré budujú svoje vlastné zásoby zbraní hromadného ničenia. A nielen atómové, ale aj biologické a chemické. Správa hovorí aj o konkrétnych krajinách, ktoré by mohli byť terčom. Menuje sa Irak, Irán, Sýria, Líbya, severná Kórea a Čína a Rusko.

Najvyšší americkí predstavitelia okamžite zareagovali. Tvrdia, že nejde o žiaden plán ani scenár do budúcnosti. Podľa ministra zahraničných vecí Colina Powella je to len abstraktné vojenské plánovanie.

„Myslím, že to bude pre ľudí šok,“ povedal Jan Sue-tong, riaditeľ inštitútu medzinárodných vzťahov na čínskej univerzite Čchinkchua. „Zdá sa, že Bushova administratíva sa chce vrátiť späť k stratégii studenej vojny“.

Opak je pravda. A v tom je problém. V časoch studenej vojny boli atómové zbrane hrozbou, ktorá bránila sovietskemu útoku na Ameriku a opačne. Boli to zbrane na jedno použitie. Po nich by už nič nenasledovalo.

Teraz sa zdá, že Washington hovorí o niečom inom. Atómové zbrane by sa mali stať jednou z možností, ako môže armáda reagovať. A to je vážnejšie ako skutočnosť, že vo Washingtone majú zoznam krajín, ktoré by sa mohli stať terčom ich útoku.

„Počas studenej vojny bolo základným cieľom zabrániť použitiu atómových zbraní. Teraz sa všetko postavilo na hlavu. Ide o to, aby atómové zbrane zostali nástrojom vojny a nie prostriedkom na zastrašenie. Ak by mali teraz vojenskí plánovači zvažovať možnosť použitia atómovej zbrane pri každom prekvapivom vojenskom vývoji, rozdiel medzi atómovou a neatómovou zbraňou by sa zotrel,“ povedal podľa denníka The New York Times Ivo Daalder, expert na zahraničnú politiku z Brookings Institution.

A presne niečo také tajná správa obsahuje. Amerika by atómové zbrane nemala použiť len ako odpoveď na atómový útok, ale napríklad aj v blízkovýchodnom konflikte. Nešlo by len o ničivý zásah, ktorý by ochromil celú krajinu, ale aj o presne cielené menšie útoky. Napríklad na podzemné bunkre s chemickými či biologickými zbraňami.