kom.

Keď Bagdad podobnú výzvu v roku 1998 odmietol, vláda Billa Clintona poslala do Bagdadu lietadlá. Inšpektorov OSN odvtedy v Iraku nevideli. Partia si vyžiadala krátku prestávku, kým sa medzinárodné spoločenstvo radilo na ďalších pravidlách. Doteraz bez úspechu. Odvtedy kombinujú starú stratégiu s novými myšlienkami, ale končia vždy s poznaním, že voči Iraku vlastne neexistuje dobrá politika.

V momente, ako sa iracká delegácia vrátila z OSN domov, iracký viceprezident Táhá Jasín Ramadán odmietol ďalšie inšpekcie. Tvrdí, že ich návrat si želajú Spojené štáty a Británia, aby ospravedlnili protiiracké útoky. Ani podľa amerického ministra zahraničných vecí Colina Powella niet vlastne veľmi o čom hovoriť: Irak musí inšpektorov prijať okamžite a bez podmienok.

USA zatiaľ neodbočili z doterajších koľají medzinárodnej politiky proti Iraku. Staré pravidlá len doplnili malé kozmetické zmeny – aj keď možnosť vojenského úderu dnes visí nad Irakom oveľa hrozivejšie.

Inšpektorov UNSCOM vystriedala pre Irak prijateľnejšia UNMOVIC na čele s Hansom Blixom. Pravidelne predlžovaný program ropa za potraviny majú od júna vystriedať tzv. rozumné sankcie – čo je americko-britský návrh: Irak bude môcť voľne obchodovať s určitým zoznamom tovarov, zatiaľ čo technológie a položky spojené so zbrojným využitím budú podliehať prísnej kontrole.

Irak je medzi Bushovou trojicou osi zla najhorúcejším kandidátom na vojenský scenár podobný Afganistanu a Washington sa touto myšlienkou nezaoberá len po 11. septembri.

Všetky správy o prípravách útoku však Washington zatiaľ neguje a nie je jasné, ako ďaleko je plánovanie akcie. Pre tú prvú vojenskú polovicu akcie sa ťažko hľadajú spojenci a pre tú druhú nápad: Ako nájsť nových vládcov Iraku schopných zaručiť stabilitu a zodpovednú zahraničnú politiku?

Irak stále dodáva na trh päť percent svetovej ropy (veľkú časť americkým firmám) v prísne monitorovanom programe ropa za potraviny. USA však tvrdia, že pokojne zbrojí ďalej z peňazí za pašovanú ropu (miliardu dolárov ročne). Mnohí zo susedov Iraku z toho profitujú – vrátane spojencov Washingtonu.

Sankcie spájajú najkurióznejších nepriateľov do obchodov, v ktorých každý dobre pochodí: tureckí vodiči kamiónov napríklad nakupujú ropu od irackých Kurdov, tí za lacné peniace od irackého štátu. V arabských krajinách popri tom rastie nenávisť voči USA, ktoré obviňujú z katastrofálnej humanitárnej situácie v Iraku.