Dnes uplynie presne pol roka odvtedy, čo po návšteve Ariela Šarona na Chrámovej hore palestínski protestujúci vyvolali prvú bitku s izraelskou presilou. Odvtedy sa počet mŕtvych na oboch stranách zvýšil nad štyristo a všetko nasvedčuje, že k nim budú pribúdať ďalšie. Obe strany rovnako prilievajú olej do ohňa – Izraelčania blokádou a Palestínčania násilím – a neustále roztáčajú špirálu násilia.

Blokáda má ochrániť Izraelčanov vnútri tzv. zelenej línie, t. j. hraníc s palestínskou autonómiou, ale namiesto toho im prináša nekonečnú neistotu. Niet takej pevnej závory, ktorá by Izraelčanov bezpečne ochránila – fanatik odhodlaný zabíjať vždy dosiahne svoj cieľ. Ukazujú to aj dva včerajšie atentáty v Jeruzaleme. Pravdu má zrejme izraelský komentátor, ktorý tvrdí, že „Izrael je teraz pre židov najmenej bezpečným miestom na svete“.

Palestínčania sa pritom riadia celou škálou názorov a jednotní sú len v jednom – že protiizraelský odpor musí nejakou formou pokračovať. Jedni cítia, že je najvyšší čas na „konsolidáciu“ – sústrediť sa viac na vlastnú ekonomiku a riadenie krajiny pred tým, než sa rozsype všetko, čo z palestínskej autonómie ešte zostalo. Konsolidácia ekonomiky je však ťažko predstaviteľná v situácii, keď sa pre izraelské vojenské bariéry nedá cestovať do Izeraela a zahraničia, dokonca je často problémom dostať sa aj do susedného mesta do práce. Podľa jedných treba pokračovať „pokojnými formami odporu“ (aj podľa Marwana Barghútího, vodcu Fatahu v Ramalláhu, považovaného za jedného z militantných vodcov a organizátorov protestov). Na druhej strane je stále dosť tých, ktorí by chceli vyprovokovať masívnu vojenskú reakciu židovského štátu a privolať tak naň hnev medzinárodného spoločenstva. Ich dielom bola napríklad pondelňajšia vražda izraelského dojčaťa v Hebrone. A palestínske vedenie sa pritom oveľa horlivejšie zaujíma o to, aké stanovisko k udalostiam sformulujú svetoví politici, než o postoj svojich vlastných ľudí. Púšťa sa do takmer nezmyselného boja za vyslanie medzinárodných vojenských pozorovateľov, ktoré OSN zrejme nepodporí.

USA z problémov na Blízkom východe elegantne vycúvali a po nich ostalo miesto mierotvorcu prázdne. V názoroch na Izrael a jeho vojenskú operáciu nastáva istý posun, keď iniciatívu preberajú OSN a Európa. Svedčí o tom aj včerajšie vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana, ktorý na otvorení arabského summitu v Amáne povedal, že blokáda je kolektívnym trestom a príčinou intifády. Žiadne medzinárodné fórum však nebolo schopné nájsť odpoveď, ako súčasnú vážnu situáciu aspoň zmierniť. BR OSN ešte stále „prežúva“ rezolúciu, ktorá navrhuje absolútne minimum: poveriť Annana misiou s cieľom presvedčiť obe strany, aby prijali opatrenia na ochranu civilistov.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ