Môj manžel mal ešte za slobodna vážnu známosť, do ktorej vkladal svoju budúcnosť. Po skončení vojenčiny sa plánoval s ňou oženiť a mať veľa detí. Všetko však bolo inak - jeho vyvolená sa vydala za jeho najlepšieho kamaráta. Manžel zažil citový šok a zmenil svoj postoj k ženám. Neskôr prišiel k záveru, že samota mu škodí a začal "koketovať" s viacerými ženami. Ani jedna mu však nevyhovovala. Ja som ho pravdepodobne zaujala, lebo po niekoľkoročnej známosti sme uzavreli manželstvo. Neskôr sa nám narodila dcéra a všetko bolo v poriadku. Keď však začal manžel intenzívnejšie podnikať, zmenil poradie hodnôt a namiesto rodiny začali dominovať peniaze, majetky, podnikatelia, resp. podnikavci. Postupne dochádzalo k ochladzovaniu nielen v našej vzájomnej komunikácii, ale aj vo vzťahu k mojim príbuzným - prestali pre neho existovať ako lukratívna spoločnosť. Dnes má dcérka 11 rokov, je inteligentná, má nás oboch rovnako rada, nič jej nechýba a naše problémy sú zatiaľ mimo nej. Je tu však vážny problém - manžel sa stále viac vracia do minulosti. Aj podľa tvrdenia jeho súrodencov sa zdá, že nedokáže prekonať sklamanie, ktoré mu uštedrila jeho prvá láska. Je agresívny, ku mne i mojim príbuzným sa správa neúctivo, každým slovom ma uráža, ponižuje. Cynicky mi oznámil, že jeho advokát už podal návrh na rozvod. Sľúbil, že ak pri rozvode nebudem robiť problémy, kúpi pre mňa a dcérku byt, bude platiť na jej výživu a bude súhlasiť, aby bola zverená do mojej starostlivosti. Nepomohli dohovárania ani zo strany jeho príbuzných, aby od rozvodu upustil, aby neurobil z dcérky sirotu žijúcich rodičov, resp. obeť svojich neuskutočnených snov z detstva. Obávam sa, že kvôli manželovi dôjde k narušeniu čistoty našej dcéry ešte pred dosiahnutím plnoletosti. Za túto životnú skúsenosť zaplatíme príliš vysoké školné.
Názor odborníkov môže byť pre nás významný aj z toho hľadiska, ako by sme sa mali správať, ak dôjde k súdnemu pojednávaniu, v rámci ktorého sa bude rozhodovať aj o ďalšom osude dcérky.
Radoslava
Pani Radoslava,
proti rozvodu neexistuje účinná obrana. Určite viete, že ak dvaja ľudia spolu chodia, môžu sa rozísť a vždy sa aj rozídu, ak sa jeden pre to rozhodne. Ten druhý obvykle nechce, ale nepomôže si. Môže plakať, modlikať, prosiť, aj sa vyhrážať, ak sa ten prvý rozísť chce, vzťah sa rozpadne. To isté platí aj o manželstve, hoci o manželstve už existuje zákon - zákon o rodine - a rozvod schvaľuje súd. Toto platí, hoci sa vám to možno nebude páčiť, pretože to očividne nie je "voda na váš mlyn", aj napriek tomu, že rodina je zo svetského hľadiska základ spoločnosti a z cirkevného sviatosť, čiže dosť vážna a závažná vec.
Možnou obranou proti materiálnym dôsledkom rozvodu, ktoré sú vždy a na oboch stranách, sú v niektorých krajinách manželské zmluvy. U nás neboli schválené. Ale podľa toho, čo píšete, vám nejde o materiálne veci. Vám ide o čistotu (zrejme morálnu), psychické a psychologické škody, hlavne vašej dcérky a potom trochu aj vaše (lebo píšete: zaplatíme vysoké školné).
Ako som povedal, proti rozvodu neexistuje účinná obrana. Nepomáha dohováranie zo strany príbuzných, nepomáha dohováranie zo strany manžela, manželky. Nepomáhajú výčitky, prosby, hrozby. To je hádzanie hrachu na stenu. Čo trochu pomáha, to sú sľuby. Napokon, celé manželstvo stojí na sľube. Ak sú však sľuby účelové, ak majú za cieľ iba oddialenie alebo zrušenie rozvodu, dosiahnutý výsledok nemá dlhé trvanie. Podľa mojich skúseností tak asi rok, niekedy ani toľko nie. Musia byť teda úprimné a čo je hlavné, podložené skutkami - viditeľnou zmenou správania.
Toto však pravdepodobne nie je cesta pre vás. Prečo si to myslím?
Opisujete veci tak, že je to dôsledok dávnejšieho manželovho sklamania. Mne sa však nechce veriť, že by v hre boli len príčiny z viac ako 12-ročnej minulosti. Vždy nás ovplyvňuje aj prítomnosť. A ochladenie po 12 alebo viacerých rokoch manželstva nie je žiadnou zvláštnosťou. Skôr naopak. To znamená, že vy súčasné príčiny nechcete vidieť. Alebo ak, tak sú len na manželovej strane (zmenil poradie hodnôt). Okrem toho nepíšete nič o sebe. Všetko akoby sa udialo preto, že niekto iný niečo urobil: hlavne manžel, predtým jeho prvá láska a kamarát z detstva. On si vybral vás, nie vy jeho. Ak žijete v takomto svete, pravdepodobne ste presvedčená, že vy nemáte na priebeh vecí žiaden, alebo len malý vplyv. Je pravda, že zabrániť rozvodu nemôžete, pokiaľ sa manžel tak rozhodol, ale na jeho rozhodovanie vaše správanie vplyv má. Tu by však bolo treba vedieť, aké je vaše miesto v celej situácii. O tom viem z vášho listu tak málo, že sa nemám o čo oprieť.
Pri pozornom čítaní vašej poslednej vety mi však prichádza na um, že sa možno mýlim, ak sa domnievam, že chcete zachrániť manželstvo. Vy sa pýtate, ako sa máte správať, ak dôjde k súdnemu pojednávaniu v rámci rozvodu. Nuž, na to je jednoduchá odpoveď: správajte sa pokiaľ možno pokojne, vyvarujte sa invektív, nezdvorilosti a iných prejavov nekultúrneho správania. Na pojednávaní dostanete slovo, aby ste sa vyjadrili k návrhu na rozvod. Opíšete veci určite tak, ako ich poznáte. Radil by som vám, aby ste boli objektívna a nezaujatá, ale to nie je možné: už ste zaujatá, cítiť to z listu, a kto by nebol, keď ide o rozvod jeho vlastného manželstva!
Na záver poviete svoje stanovisko: nesúhlasím s rozvodom (alebo: súhlasím s rozvodom, ak to v tej chvíli bude tak). V prípade, že s rozvodom nebudete súhlasiť, bude súd pravdepodobne zvažovať rozličné opatrenia, ale váš nesúhlas nemusí byť dôvodom na to, že súd návrh zamietne.
Aké sú možné opatrenia, ktoré vám navrhne súd? Napríklad odklad o niekoľko mesiacov alebo návšteva psychologičky na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny - ÚPSVaR (bývalom Centre poradensko-psychologických služieb). To môžete urobiť aj skôr, ísť tam iniciatívne sama. Môžete všetko prebrať dôkladnejšie s naslovovzatou odborníčkou (prípadne odborníkom, je tam niekedy aj muž) a prísť na niečo, na čo som ja len na základe vášho listu neprišiel.
Okrem toho bude na pojednávaní sociálna pracovníčka z ÚPSVaR, ktorá bude zastupovať záujmy vášho dieťaťa. Bolo by dobré stretnúť sa aj s ňou ešte pred pojednávaním. Ona určite dobre vie, ako to chodí na súde pri rozvodoch a môže vám o tom porozprávať. Napríklad vašu dcérku zrejme nebudú volať na pojednávanie. Takže premýšľam, čo znamená vaša veta zo záveru: "Názor odborníkov môže byť pre nás významný aj z toho hľadiska, ako by sme sa mali správať, ak dôjde k súdnemu pojednávaniu o rozvode..."
Pokiaľ ide o vašu dcérku, po rozvode váš manžel prestane byť vaším manželom, ale neprestane byť otcom vašej dcérky. Je dosť možné, že vzťah medzi nimi asi nebude chcieť pretrhnúť ani jeden z nich. Je toho veľa, čo je v tomto ohľade dôležité, tu spomeniem len jednu zásadu: pre dieťa je najlepšie, ak je kontakt medzi ním a druhým rodičom (teda s tým, s ktorým nebude žiť v jednej domácnosti) voľný, pružný. A tu bude veľa závisieť od vás, od vášho postoja.
A napokon ešte jedna informácia: nemusíte ísť na súd osobne, môžete sa nechať zastupovať právnikom. Stojí to síce peniaze, ale ušetrí vám to "nervy". Je dosť možné, že manžela tam bude zastupovať jeho advokát, v takom prípade by bolo na dvoch právnikoch, aby to vybavili a dohodli za vás podmienky.
