Tento rok som už požiadal o predĺženie na trvalý pobyt a pred dvoma týždňami som ho naozaj získal. So ženou sme síce predpokladali, že povolenie dostanem, lebo som splnil všetky podmienky na jeho udelenie, ale aj tak, keď som držal v ruke plastovú identifikačnú kartičku, cítili sme to ako dôvod na oslavu. Od čias vybavovania nášho medzinárodného sobáša bola identifikačná kartička naším ďalším malým víťazstvom. Rozhodli sme sa teda pre slávnostné raňajky v jednej bratislavskej kaviarni. Auto sme zaparkovali za rohom, na palubnú dosku dali riadne vyznačenú parkovaciu kartu. Po štyridsiatich minútach sme sa vrátili na miesto, kde sme zaparkovali, lenže auto sme tam nenašli.
Najprv som si myslel, že nám ho ukradli, ale moja žena zapochybovala: "Vylúčené. Kto by ho chcel." Zdvihla telefón a potvrdilo sa, že nám ho odtiahla mestská polícia. "Prečo?" - nevychádzali sme z údivu. Na ceste bolo predsa riadne vyznačené miesto na parkovanie! No - riadne? Ako na mnohých miestach Bratislavy, čiary boli zošúchané, ale boli. Spravili sme si mobilom pár záberov, vzali sme si taxík a zamierili na miesto, kam nám auto odtiahli. Postupne prichádzali ďalší a ďalší nahnevaní ľudia, ktorým tiež odtiahli auto. Veď za akciu musí vodič zaplatiť 3000 korún odťahovej službe, a potom ďalšie peniaze, možno až 2000 korún polícii. Päťtisíc korún pre mňa nie je málo. Ale aj keby to bolo päťsto, necítim sa vinný.
Policajt, ktorý rozhodol o odtiahnutí nášho auta, nám ukázal ako dôkaz fotografie v jeho digitálnom fotoaparáte. Bolo tam naše zaparkované auto, ale nedalo sa posúdiť, či stojí na nesprávnom mieste. My sme zas policajtovi ukázali naše fotografie, kde bolo iba prázdne parkovacie miesto, pretože auto nám odtiahli.
"Zaparkovali sme, pretože tam boli vyznačené čiary, je to riadne miesto na parkovanie," vysvetľovali sme. Pán policajt tvrdil, že čiary sú staré, neplatia. A dodal: "Z toho miesta denne ťaháme vozy, viem ako to tam je."
Takže pasca na myši? Zrejme na tom mieste všetky tie dennodenne odtiahnuté vozidlá neparkujú preto, aby to vodičov stálo namiesto desať korún päťtisíc!
Ešte v ten istý deň som sa vrátil na miesto činu, aby som si ho lepšie obzrel. Objavil som tam novú čiaru, ktorá vodičom zakazuje na nej parkovať. V čase nášho parkovania však práve na tej čiare stálo iné auto, kvôli ktorému sme ju nemohli vidieť. A staré čiary pred ňou sú stále viditeľné. Nuž ale podľa pravidiel cestnej premávky som parkoval v zákaze, hoci som o tom nevedel.
Moju novú identifikačnú kartičku som použil ešte zahorúca. Táto skúsenosť sa mi nikdy nevymaže z pamäti, ale dúfam, že zbytočné čiary jedného dňa z ciest vymažú. Ale čo tam čiary! Často vidím nejasne vyznačený priechod pre chodcov. Vravím si, ako tadiaľ môžu prejsť bezpečne deti, starší a postihnutí ľudia? Keď sa im niečo stane, bude to stáť viac ako pätťisíc korún slovenských.
Autor: MASAHIKO
