Čo je málo známe, otvárali sa im dve cesty: na západ aj na východ. Áno, aj na východ do Sovietskeho zväzu. Z histórie je známe priemyselné družstvo, ktoré založili roku 1923 komunisti v Žiline. V rámci "proletárskej pomoci sovietom" odišlo postupne do ZSSR vyše tisíc ľudí, zväčša kvalifikovaných odborníkov aj s rodinami, aby industrializovali Kirgizsko. Na základe masívnej agitácie však odchádzali ľudia do ZSSR aj individuálne alebo v skupinkách. Medzi skupinou spomínaných "chlopov" z Olšavy bol aj môj starý otec (1899 - 1967).

Keďže zo Sovietskeho zväzu prichádzali o tamojšej situácii rozporné správy, rozhodli sa "chlopi" vyslať tam "prieskumníkov". Pretože sa hovorilo aj o cenzúre pošty, dohoda chlopov znela: ak bude list písaný perom, je pravdivý, ak ceruzkou, tak chvály treba čítať s opačným znamienkom. Vďaka tomu sa chlopi rozhodli pre Ameriku. No nemali to šťastie, aby tam okúsili život. V prístave im oznámili, že Amerika neprijíma nových prisťahovalcov, a tak pokračovali v ceste do Argentíny.

Firma Luis Constantini - synovia Luisa Constatiniho - pestovala semená, sadenice, živé kvety, vyrábala poľnohospodárske náradie, starala sa o parky a záhrady. V tejto firme uplatnil starý otec svoje pestovateľské zručnosti a skúsenosti. Firma si jeho prácu mimoriadne vážila, o čom svedčí priložený hodnotiaci list z roku 1930, keď sa starý otec vrátil domov. Zaujímavé je konštatovanie, že v prípade, žeby sa vrátil do Argentíny, ho s radosťou prijmú späť do práce.

Starý otec bol jednoduchý, poctivý a pracovitý človek. Po návrate z Argentíny investoval zarobené peniaze do pozemkov, ale neskôr, pri zakladaní jednotlivých roľníckych družstiev, o všetky prišiel.

Jozef Hrabko, Bratislava

(upravila Kveta Dašková)

Mnohí z vás si uchovávajú podobné spomienky na už nežijúcich blízkych, dokumenty o minulosti. V rodinách sa zavše s pietou, zavše rozpačito prekladajú z miesta na miesto fotografie a rôzne písomnosti z čias prastarých mám, otcov, strýkov, tiet, známych. A o tie ide: Zachráňme spoločne, čo sa ešte dá.

Čo konkrétne máme na mysli?

Fotografie obyčajných i nekaždodenných verejných udalostí (slávnosti, divadelné predstavenia, majálesy, vojenské prehliadky, športové podujatia). Fotografie zo súkromného života, najmä z rôznych činností. Zábery pamätníkov, sôch, ktoré už nejestvujú, dobových dopravných prostriedkov, prírodných pamiatok. Pohľadnice i listy z čias mierových i z prvej a druhej svetovej vojny, z vojenčiny i zo zámoria, od tých, čo tam odišli. Písomnosti, ako sú úradné oznámenia, osobné doklady, súdne rozhodnutia, zaujímavá súkromná i obchodná korešpondencia, denníky, pamätníky - slovom všetko, čo vydá svedectvo o dobe, o človeku v nej.

Tu treba vysloviť dve dôležité prosby: Bez určenia KTO je na fotografii, ČO zobrazuje, z AKÉHO obdobia pochádza, k ČOMU sa viaže a prípadne bez ďalších širších informácií, dalo by sa povedať príbehov, fotografia či písomnosť nie je dokumentom, nemá výpovednú hodnotu a nemožno ju použiť. Okrem toho, každý dokument treba na rube očíslovať, označiť menom majiteľa či odosielateľa a v osobitnom sprievodnom liste napísať k číslu spomínaný popis, "príbeh". Ide o obdobie prvej polovice 20. storočia. A ešte niečo, nekvalitné xerokópie nie sú reprodukovateľné.

Ako to, čo pošlete, použijeme?

Obsahovo najzaujímavejšie a najoriginálnejšie materiály uverejníme na stránkach SME, čo bude istotne uznaním úsilia o ich záchranu. Ak pošlete pútavý materiál, neskôr z neho vznikne zaujímavá a originálna publikácia.

Kam posielať materiály?

Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4, 831 02 Bratislava; e-mail: Q111@stonline.sk