BRATISLAVA - "Zrušili nám maratón," povzdychli si pred štyrmi rokmi vytrvalci v hlavnom meste, ktorí sa v rokoch 1991 - 2001 tešili zo svojho 42 195 metrov dlhého behu z Bratislavy do rakúskeho Hainburgu a späť. Iba malá skupinka si povzdychla inak: "Znovu nám zrušili maratón." V Bratislave sa totiž bežal maratón už o takmer tri štvrte storočia skôr. Bol to prvý z troch maratónov - tretia éra sa začne v nedeľu pod hlavičkou Tatra Banka City Marathon.

Začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia sa v meste i okolí organizovali čoraz populárnejšie cezpoľné, lesné či cestné behy, z ktorých najznámejším bol už od roku 1921 ten z Devína do Bratislavy. Maratón však v repertoári stále chýbal.

Všetko sa zmenilo v roku 1932. Atletickí nadšenci z I. ČSŠK Bratislava pripravili na 4. septembra toho roku I. ročník Štefánikovho maratónu s dĺžkou 42 200 metrov. O 14. hodine sa postavilo na štart 29 odvážlivcov z jedenástich klubov a štyroch vojenských plukov a že nešlo o bezvýznamné preteky, svedčí fakt, že Československá atletická amatérska únia ich ocenila prívlastkom majstrovstvá republiky v maratónskom behu.

Trasa Štefánikovho maratónu v tomto i nasledujúcich ročníkoch bola takmer úplne rovinatá, jediné mierne stúpanie núkala na Šancovej ulici medzi 37. a 38. kilometrom. Štart bol pred hotelom Kern na Hviezdoslavovom námestí. Bežalo sa cez Námestie republiky (dnešné Námestie SNP), Špitálskou, Kadlecovým námestím, Krížnou na Trnavskú cestu, ďalej cez obce Farná, Ivanka až do Čeklísa (dnešné Bernolákovo), kde bola obrátka. Trasa pokračovala späť Trnavskou cestou cez Šancovu, Štefánikovu, Hodžovo námestie, Suché mýto, Hurbanovo námestie opäť na Námestie republiky, z neho Štúrovou cez Dunajský most do Petržalky a končila na štadióne ŠK.

V premiérovom ročníku podľa predpokladov tvrdili muziku českí, najmä pražskí bežci. O maratón bol v Bratislave obrovský záujem, Hviezdoslavovo námestie praskalo vo švíkoch. Od štartu sa vytvorila na čele vedúca skupina, ktorá sa roztrhala až na obrátke v Čeklíse, kde dobehol na vedúcej pozícii Žofka z AFK Přelouč prenasledovaný sparťanmi Šulcom a Benom. V takomto poradí dobehli až do cieľa, kde ich vítal zvuk vojenskej trúbky. Čas víťaza nebol nijako oslnivý - 2:58:03, pod tri hodiny sa dostal ešte druhý Šulc. Najlepším Slovákom bol Košičan Halla, ktorý sa výborným záverom prepracoval až na piate miesto.

Ďalšie ročníky Štefánikovho maratónu mali podobný priebeh. Favoriti z pražských klubov plnili prognózy. Snažili sa aj Bratislavčania, no z neskúsenosti i v dôsledku slabšej výkonnosti väčšinou prepálili začiatok. Bena ako víťaz druhého ročníka dosiahol čas 2:44.50.

Pražskí vytrvalci dominovali aj v treťom ročníku (1934), najúspešnejší sa tentoraz stal "tretí zo známej partie" Šulc. V posledných metroch na štadióne ŠK, kde sa bežal okruh navyše, zdolal Hekša z pražského Hagiboru a slávistu Štěpánka. Ani v roku 1935 v rámci majstrovstiev ČSR nedali Pražania nikomu šancu: vavrínový veniec zavesili na krk Benovi, ktorý ušiel Šulcovi i tretiemu v poradí, slávistovi Takáčovi, inak rodákovi z Choňkoviec na východnom Slovensku, neskoršiemu olympionikovi.

V roku 1936 sa Štefánikov maratón neuskutočnil, no po ročnej odmlke sa na radosť Bratislavčanov bežci opäť postavili na štart. Bolo ich však iba jedenásť. Dobová tlač argumentovala "veľkými úsporami všetkých ľahkoatletických klubov, ktoré vyslali len svojich najlepších bežcov, majúcich výhľad na čestné umiestnenie". Favoriti boli opäť jasní - Bena, Žofka, Šulc, Takáč - no senzáciu spôsobil aj "domorodec". Zvíťazil Takáč (2:52:32), ale Bratislavčan Karol Herceg si počas pretekov kontroloval čelo a v Čeklíse obracal ako prvý. Za aplauzu špurtoval na treťom mieste. Pretekár domáceho ŠK vytvoril najlepší slovenský výkon na 42-kilometrovej trati, ktorý bol o 24 minút lepší, ako dovtedajší.

Športová obec i tlač spievala chvály o Bratislavčanovi, ktorý dokázal súperiť s československými olympionikmi. Žiaľ, Štefánikov maratón nikdy nevyhral. Ani on a viac ani nikto iný. Ďalšie ročníky populárneho behu sa už neuskutočnili.

Tradícia prvého bratislavského maratónu sa zastavila na poradovom čísle päť. Meniaca sa medzinárodnopolitická situácia a blížiaci sa mníchovský diktát iba urýchlili spád udalostí a poslali Štefánikov maratón do nenávratna. Na autentický pohľad na pole maratóncov si museli Bratislavčania počkať dlhých 54 rokov.

Bratislavské maratóny

Štefánikov maratón 1932 - 1936

Dunajský maratón 1991 - 2001

Tatra Banka City Marathon 2006

Autor: IGOR MACHAJDÍK(Autor je pracovník Národného športového centra)