Víťazný znak odporcov Lukašenka zadržiavaných v minskej väznici. FOTO - REUTERS |
Obidvaja politici podľa neho vyzývali občanov na protivládne protesty a destabilizovali tak sociálny zmier v krajine.
Kazulin je vo väzení už šiesty deň. Zadržali ho v sobotu, keď polícia rozohnala opozičnú demonštráciu. Kazulin viedol časť demonštrantov na väznicu. Podľa manželky Iryny ho previezli do väznice v meste Žodino. Kazulina už predtým obvinili z chuligánstva, za čo mu hrozí až 6 rokov väzenia.
Milinkieviča s Kazulinom môžu súdiť za rovnaký paragraf, majú však spoločného len veľmi málo. Kazulinovi ide skôr oto, ako strhnúť pozornosť médií, než o reálnu opozičnú politiku.
Ako dlhoročný rektor Štátnej univerzity musel abdikovať v roku 2001 po finančnom škandále v jednej z firiem, ktorá univerzite patrila. Niekoľko rokov o ňom nebolo počuť. V roku 2004 založil hnutie Vôľa ľudu a v apríli 2005 ho zvolili za predsedu opozičnej Sociálnej demokratickej strany. Vtedy oznámil svoju kandidatúru na prezidenta.
Hovorilo sa, že je nastrčeným trójskym koňom Moskvy, ktorý má narušiť jednotu bieloruskej opozície. Divé teórie dokonca hovorili, že je tajným spojencom bieloruskej KGB. Väčšina opozičných strán, okrem sociálnych demokratov, vlani v decembri usporiadala Kongres demokratických síl. Ten si vybral za spoločného opozičného kandidáta vtedy málo známeho politika z Grodna Alexandra Milinkieviča.
Kazulin sa na kongrese nezúčastnil a vyhlásil, že vytvorí alternatívu prezidentovi Lukašenkovi i opozícii. Obaja politici viedli paralelnú kampaň. Až niekoľko dní pred voľbami začali vystupovať jednotne.
Krátko po voľbách Kazulin obvinil Milinkieviča z porušenia dohody. Podľa nej mali stanové mestečko na Októbrovom námestí dobrovoľne rozpustiť, aby nedávalo zámienku násilnému rozohnaniu zo strany polície.
Ďalšia roztržka nastala v sobotu po skončení opozičného mítingu. Milinkievič vyzval ľudí, aby šli domov, Kazulin asi s tisíckou demonštrantov išiel do väznice Akrescina, kde je väznená väčšina opozičných aktivistov zadržaných v priebehu volieb.
Autor: JURIJ LEVITOV, Minsk