František Javorský a Milan Antol (ležiaci). FOTO - ANTONÍN ŽIŽKA |
Divadlo Jonáša Záborského Prešov l Neil Simon: Čudný pár
l Preklad: Igor Lisý l Dramaturgia: Alžbeta Verešpejová l Výber hudby: Roman Žiaran l Scénografia: Jaroslav Valek l Kostýmová výtvarníčka: Lenka Kadlečíková l Réžia: Martin Kákoš l Hrajú: František Javorský, Milan Antol, Jana Valocká, Jana Jurišincová, Mikuláš Macala, Slavomír Benko, Miroslav Bodoki, Igor Kasala l Premiéra: 24. marca
Pohľad na marcovo-aprílový divadelný plagát prešovského divadla je prekvapujúci: absolútne dominuje komediálny žáner, pričom národnú i svetovú klasiku reprezentuje iba Kubo hraný pre školy či Williamsova Nedeľa pre bolesť ako stvorená.
Kunderovu hru Jakub a jeho pán, ktorá sa z umeleckých dôvodov v tejto sezóne nemohla uviesť, nahradila "brodwayovka" Čudný pár. O diváka zrejme nebude mať núdzu. Problémom je, čo inscenácia umelecky i esteticky ponúka.
Verziu tejto slávnej Simonovej hry poznáme zo svetoznámeho filmového spracovania, čo môže byť pre diváka, ktorý si ho pamätá, aj nevýhoda. Lebo podstatná väčšina situácií a gagov v prešovskej inscenácii vychádza málo účinne. Ani situácia opusteného manžela, ktorý prichýli iného opusteného manžela, nesľubuje veľkú poznávaciu hodnotu. Brisknosť pointy, slovná hračka, ľahkosť konverzácie, pingpong replík s podtextom - to všetko sa ukázalo byť nad sily interpretov.
Evidentné je to aj na výkone Františka Javorského v úlohe Oskara Madisona, hoci mu nemožno uprieť úsilie vyrovnať sa s neľahkou úlohou ťahúňa komiky. Jeho interpretačné optimum sme mohli postrehnúť v úspešnejšej komédii Lekárske tajomstvo. Ani jeho partneri Mikuláš Macala, Miroslav Bodokiho, Slavomír Benko a Igor Kasala neponúkajú väčšie interpretačné kreácie. Ich replikám, chýba vnútorný výraz, pôsobia skôr formálne.
Do druhej titulnej postavy obsadilo divadlo hosťa Milana Antola. Jeho exkomunikovaný manžel Felix Ungar je "beanovsky" ladený ako submisívna, žensky ustráchaná postava. Pred koncom inscenácie bez logickej motivácie Antol podľahne jej vecnej charakterizácii. Za pozornosť však stoja tie scény, v ktorých si obaja protagonisti v utrafenom temporytmickom nasadení vzájomne vyčítajú negatívne črty svojich pováh.
Ženské postavy zosobňujú v hre rodné sestry (Gwendolyn Jany Valockej a Cecily Jany Jurišincovej). Podobne ako ich mužskí partneri pôsobia umelecky bezradne, akoby boli vyňaté z úplne inej hry.
Op artova scéna Jaroslava Valeka naráža na 60. roky a má charakter skôr pasívneho pozadia než aktívneho scénického priestoru. Náznak interiérových prostredí v podstate funguje, no svojou rozľahlosťou dostatočne neumožňuje navodiť dojem privátu.
Na Slovensku dnes býva zvykom, že každá premiéra sa končí standing ovation. V marazme hodnôt sa devalvuje aj tento voľakedy ťažko dosiahnuteľný fenomén. Hoci v USA vzniklo koncom 50. rokov ako reakcia na komerčné a bulvárne divadlo hnutie off-Broadway a neskôr off-off Broadway, na Slovensku je to takmer vylúčené. Niekoľko metrov od prešovského divadla pôsobí etnické divadlo Rusínov a Ukrajincov, ktoré okrem komediálneho žánru umelecky rozvíja aj reprezentatívny klasický svetový repertoár Ujo Váňa, Idiot či Hamlet. Divadlo Alexandra Duchnoviča sa usiluje zladiť "divadelnú zábavu" s veľkými hodnotami. Ostáva už len veriť, že i v Divadle Jonáša Záborského sa čoskoro dočkáme inej umeleckej vitality a divadelnej obraznosti.
Autor: MIRON PUKAN(Autor je divadelný teoretik)