é zlomyseľnosti. Svet dospelých je tvrdý a krutý, až po hranice, ktoré deťom naháňajú strach. Pri hrách a skúmaní sveta sa stretávajú so zlom, ktorému musia čeliť. Dokonca bojujú o svoj život a zachraňujú aj nevinného Jima.
Každý dospelý človek ostane vnútri dieťaťom, ak pochopí svet Toma a Hucka. Takým dospelým dieťaťom, akým bol ich autor Mark Twain. Najprv napísal knihu o Tomovi, v ktorej vlastne ide ešte len o detské nezbednosti a výmysly. Až v druhej knihe o Huckovi sa do ich sveta votrie tvrdá realita - otroctvo, odlúčenie od rodiny, dokonca zlý a vypočítavý rodič. Deti riešia veci, ktoré by do ich sveta nemali zasahovať, ale život nie je prechádzka ružovou záhradou.
Mark Twain určite kritizuje Ameriku v období pred občianskou vojnou, určite má výhrady k spôsobu života, ktorý naháňa len doláre a cynicky využíva možnosti demokracie, ale Mark Twain svoju domovinu miluje. Vie presne, že Amerika nie je žiaden raj na zemi. Vďakabohu, že nie je, lebo by nebolo o čom písať a vymýšľať dobrodružstvá.
Kritizovať u Twaina znamená, že treba čosi naprávať, že treba problémy riešiť a nie nenávidieť a zakopávať pod zem. Twainove knihy Amerike neuškodili, skôr pomáhali vytvoriť si obraz o krajine, kde demokracia znamená každodenný zápas a naprávanie chýb. Ľudia v jeho knihách sú z mäsa a kostí, a teda plní nerestí a chamtivosti. Stretávajú sa s nimi aj deti. Musia čeliť zlu, ktorému nerozumejú, sú zraniteľné, ale ak si zachovajú Twainov pohľad na svet, tak z nich vyrastú plnohodnotní ľudia aj preto, že nežili v skleníku, ale v reálnom svete.
| „Hlad a zúfalstvo to však v pretekoch na dlhú trať nakoniec vždy vyhrajú nad strachom. Ďalšie skľučujúce čakanie pri prameni a ďalší dlhý spánok ich predsavzatie zvrtli. Deti sa prebudili na trýznivý hlad. Tom sa domnieval, že už musí byť streda alebo štvrtok, dokonca piatok alebo sobota a že ľudia sa už vzdali hľadania. Navrhol, aby išli preskúmať inú chodbu. Bol ochotný čeliť Joeovi Indiánovi i akejkoľvek inej hrôze. Becky však bola veľmi slabá." |
Tom Sawyer má fantáziu, že by ju mohol rozdávať - všetkým bigotným dospelým, narodeným ako duševní starci, čo sa nevedia vžiť do pocitov iných, odlišných. Možno preto deťom zakazujú a prikazujú, lebo im závidia hravosť a bezstarostnosť. Deti nie sú nezodpovedné a vedia pomôcť slabším, a na rozdiel od falošných dospelých sa nehrajú na spasiteľov ľudstva, ale konajú. Taká je ich pomoc otrokovi Jimovi, čo túži len po jednom, aby ho neodlučovali od rodiny.
Obidve knihy sú síce svetom detí a písané veľmi jednoduchým jazykom, ale nie sú čítaním len pre deti. Pri svojej prednáškovej ceste po Amerike a Európe spisovateľ zdôrazňoval, že nepíše len pre deti. Často dával najavo, že sa mu vyčleňovanie literatúry pre určité kategórie nie veľmi pozdáva.
Zostať vo svojom vnútri dieťaťom so zmyslom pre fantáziu a najmä tvorivosť môže nudnému svetu premúdrených a vševediacich len pomôcť. Napokon, takmer každý skutok na počiatku vyzerá ako nerealizovateľný. Mark Twain odkazuje - treba len začať.
Twain sám v živote i v literatúre veľakrát začínal odznova, úspech pre neho nebol úplnou samozrejmosťou. Obdobia pádov boli časté, ale jeho knihy nikdy nestratili hravosť a fantáziu. Vôbec neprekáža, že svet otrokov je už takmer dvestoročnou minulosťou. Dnešní Tomovia a Huckovia potrebujú takú istú predstavivosť, ako ich literárne vzory.
Autor: ds
