Aurely síce vyzerajú rovnako, ale nie všetky si vychutnali aplauz v priamom televíznom prenose. FOTO - TASR |
Udeľovanie žánrových cien na minulotýždňových Aureloch malo byť historickým okamihom v dejinách slovenskej popmusic. Vôbec po prvýkrát sa na slovenských "Grammy" udelili ceny aj v menšinových žánroch, ale niektorí ocenení umelci, pôsobiaci mimo hlavného prúdu našej popmusic, odchádzali z večera zo žilinskej športovej haly rozčarovaní, iní dokonca znechutení.
Ceny im odovzdali v nehostinnom suteréne, kým o poschodie vyššie sa zabávala smotánka slovenskej popmusic. Ešte poburujúcejšie vyznieva fakt, že o víťazoch v menšinových kategóriách, ktoré sú dnes v civilizovanom svete súčasťou podobných akcií, na galaprograme STV nepadla ani zmienka.
"Prehryzla som to, že nám ceny odovzdali v malej zasadačke, ale pobúrilo ma, že sa organizátori ani neunúvali informovať o tom, že sa nejaké žánrové ceny konali. Pritom si zakladali na tom, že sú prví, ktorí spustili kategórie takzvaných menšinových žánrov. Napriek tomu nikto o nich nevedel. Akoby to bolo tajné, nechápem zmysel tých cien," hovorí folková speváčka Soňa Horňáková, víťaz v kategórii folk za album Pozdrav z Teonatu, ktorá má z udeľovania cien zmiešané pocity.
"Niežeby som z toho nemala radosť, som rada, že ma ocenili, ale nemusela som ísť kvôli tomu až do Žiliny. Tí, čo v televízii sledovali Aurela, sa mohli konečne prvýkrát dozvedieť, že existuje aj iná kultúra na Slovensku. Táto šanca zostala nevyužitá," dodáva známa pesničkárka.
Experimentálne duo Space Boys, čiže Anton Kubasák a Andrej Šeban, si prišlo po Aurela v kategórii alternatíva, ale nakoniec sošku odmietli prevziať. Podľa nich priestory v suteréne žilinského štadióna nespĺňali základné kritériá (na chodbe smrdeli záchody), aj keď organizátori tvrdia, že podzemná miestnosť slúži v čase zápasov ako VIP-salónik. "Ihneď sme si uvedomili, že priestor a spôsob boli nedôstojné. Neškrípali sme zubami, len sme sa pekne otočili, poďakovali sme, že takéto čosi si neprosíme, a vrátili sme sa do Bratislavy," vysvetľuje Kubasák.
"Víťazov menšinových žánrov si veľmi vážime, veď sme to boli my, ktorí iniciovali vznik žánrových kategórií," hovorí zástupkyňa Zetmedia & Petarda Production Ľubica Kadorová, ktorá Aurelov organizuje vôbec po prvýkrát. Podľa nej hlavný dôvod nezaradenia výsledkov žánrových cien v priamom prenose bol hlavne nedostatok vysielacieho času: "Od STV sme dostali 110 minút, ktoré sme stačili naplniť hlavným kategóriami," bráni sa organizátorka, ktorá dodáva, že záznam z udeľovania menšinových cien odvysiela v pripravovanej špecializovanej relácii STV 2.
Zástupkyňa agentúry priznáva, že na ďalšom ročníku chce agentúra organizačne popracovať. "Na budúci rok ich chceme odovzdať o deň skôr, rovnako s IFPI prediskutovať aj možnosť, aby sme výsledky v žánrových cenách vedeli oveľa skôr. Teraz sme sa mená víťazov dozvedeli iba dva dni pred oficiálnym odovzdávaním cien. Sme radi, že sa nám umelcov podarilo vôbec zohnať."
Vo svete je zvykom, že sa o víťazoch v žánrových kategóriách zmienia počas priameho prenosu aspoň slovom. Platí to pre americké Grammy, ako aj pre českých Andělov. To sa však minulú stredu na Aureloch nestalo. Namiesto času, ktorý by mohli venovať umelcom mimo stredného prúdu, sa na pódiu, napríklad, predstavila nevkusná česká skupina Lewron Orchestra, ktorú zastupuje spoluorganizátor podujatia česká agentúra Petarda Production.
"Stačili by na to tri minúty čistého času. Keď nič, tak aspoň by sa to dalo vybaviť korešpondenčne, aby sme nemuseli zbytočne merať cestu do Žiliny a dýchať smrad zo záchodov. Keď som potom videl ten malér so Záhradníkovou frajerkou, tak som vlastne rád, že sme tam nezostali. Nie je to náš svet, definitívne sme za ním zabuchli dvere," dodáva Kubasák, ktorý so svojím kolegom pracuje na druhom albume.
Priepasť medzi oboma svetmi, čiže alternatívou a šoubiznisom, sa napriek snahe organizátora nepreklenula. Potvrdzuje to aj víťazka v kategórii etno a world music za album Tvojej duši zahynúť nedám speváčka slovenských balád Zuzana Homolová. "Bolo to veľmi neslušné, že sa o nás ani nezmienili. Dlhé roky to takto na Slovensku fungovalo a keď sa oba svety mali konečne stretnúť, ocitli sme sa opäť v undergrounde pod hlavným pódiom, na ktorom sa konala bohatá zábava."