Narodil sa v Bratislave, detstvo strávil v Žiline. Slovenčine síce ešte stále rozumie, pri rozhovore dáva prednosť angličtine.

Do svojej rodnej vlasti sa občas vracia, pre nedostatok času to vraj nie je pričasto. Podobne ako všetkým jeho vrstovníkom, i jeho detské roky osudovo prerušila druhá svetová vojna. Ešte predtým, než Šlomovi odvliekli rodičov do Osvienčimu, stačili svoje deti ukryť do kláštora. Kým Šlomova sestra Jehudit - pekné a obľúbené dievča - si na strohé prostredie zvykla dobre, chlapec zažíval ťažké obdobie.

"Mníška, ktorá sa o nás starala, vedela, že som Žid," spomína. Medzi obľúbencov u mníšky nepatril. "Nemala ma rada a pred staršími a silnejšími chlapcami ma vôbec nechránila."

Jeho matka po vojne odišla s oboma deťmi do Izraela, aby spolu začali nový život. Šlomo mal vtedy 12 rokov. Breznicovci sa usadili v prístavnom meste Haifa a chlapec sa vrhol na štúdiá. Zaujímala ho hlavne psychológia, z ktorej neskôr získal ako prvý Izraelčan doktorát. Úspechy na Hebrejskej univerzite mu priniesli i medzinárodné uznanie. Nasledovalo angažmán na niekoľkých prestížnych amerických univerzitách. V posledných rokoch pôsobil ako rektor univerzity v Haife. Vo svojich publikáciách sa venoval hlavne problému stresu.

Teraz sa pred ním otvára politická kariéra. Strana Kadima je favoritom dnešných volieb a Breznic je jedným z horúcich kandidátov na ministerské kreslo. "Akú úlohu budem hrať po voľbách? To záleží na ich výsledkoch," mierni optimizmus. Na priamu otázku, aký post by v novom kabinete mohol zastávať, s odpoveďou neváha. "Ministerstvo vedy a technológií."

Dôvodov, prečo si vybral Kadimu, je vraj viac. Breznic sa domnieva, že obe strany blízkovýchodného konfliktu už stratili veľa času, a preto treba rokovať. "Samozrejme som za rokovanie s Palestínčanmi. Pokiaľ nebude nikto, s kým by sa vyjednávalo, mali by sme prevziať iniciatívu," naznačuje, že minuloročné jednostranné stiahnutie izraelských vojakov a osadníkov z Gazy môže mať pokračovanie. MILAN ROKOS,

Lidové noviny,

Jeruzalem