Izraelské parlamentné voľby budú ako mnohé predtým o bezpečnosti a budúcom spolužití s Palestínčanmi, menej už o ekonomike a zasahovaní náboženstva do občianskych vecí. Tieto budú niečím špeciálne: nikdy predtým sa v Izraeli toľko nehovorilo o jednostrannom vytýčení hranice s Palestínčanmi.
Spôsobili to dve veci: relatívne bezbolestný odchod izraelských osadníkov z Gazy a víťazstvo Hamasu v palestínskych voľbách.
Hoci tieto voľby skutočne môžu nakresliť nové hranice Izraela, očakáva sa, že sa na ich podľa prieskumov zúčastní na izraelské pomery málo ľudí (niečo cez 60 percent). Izraelčania tvrdia, že sú otrávení politikou aj politikmi a ich korupčnými škandálmi. O ich budúcnosti tak budú rozhodovať ľudia, ktorí už roky volia ideologicky a posúvajú dopredu malé, často problematické strany z pravého aj ľavého spektra.
Muž, ktorý voľby vyvolal a zrejme by v nich zvíťazil, v tejto chvíli nevie, čo sa v Izraeli deje. Ariel Šaron je od začiatku roka v kóme a za jeho nástupcu sa pasoval úradujúci premiér Ehud Olmert. Očakáva sa, že "jeho" strana Kadima založená Arielom Šaronom dostane najviac hlasov. Aj napriek tomu, že v posledných prieskumoch strácala.
Olmert preberal Šaronov program jednostranného "zbavovania" sa území, na ktoré Izrael doplácal. Ekonomicky, diplomaticky a hlavne stratami na ľudských životoch. Na rozdiel od svojho predchodcu zašiel Olmert až ku konkrétnostiam. Hoci Šaron hovoril po odchode z Gazy o ďalšom sťahovaní zo západného brehu, nikdy nemenoval osady, ktorých sa chce zbaviť. Olmert to povedal jasne a ukázalo sa, že pred voľbami to nemal robiť.
Teraz sa musí modliť, aby dostal čo najviac hlasov a nemusel veľa obetovať prípadným koaličným partnerom. Tí môžu byť ultraľaví, ultrapraví, náboženskí aj sekulárni. Aj keď Olmert si stanovil podmienku, že jeho koaličný partner musí podporovať ďalšie sťahovanie Izraela z palestínskych území a mnohí potenciálni spojenci ju nespĺňajú, politickí analytici tvrdia, že po voľbách bude všetko inak.
Divá verzia volebnej matematiky nevylučuje ani možnosť, že Olmert zostane mimo vlády. To by bolo v prípade, keby nastal zázrak a pravicový Likud, tretí vo volebných prieskumoch, by dostal viac hlasov, ako sa predpokladalo, a zostavil by pravicovú koalíciu. Olmerta ohrozuje aj pozvoľné posilňovanie druhých najsilnejších labouristov.
Ďalším problémom bude to, že ak Olmert nedostane dosť, bude sa musieť uchádzať o hlasy arabských strán, čo ho politicky zlikviduje.
IZRAELSKÉ VOĽBY
Izrael dnes volí nový parlament. Predčasné voľby vyvolal Ariel Šaron, ktorý od začiatku roka leží v kóme
Kadima (Vpred)
Očakáva sa, že získa okolo 35 kresiel v 120-člennom Knessete. Založil ju Ariel Šaron, teraz ju vedie Ehud Olmert. Strana je zostavená z prominentných politikov strany Likud aj labouristov, ktorí podporovali Šaronov plán odchodu z Gazy. Má ambiciózny plán nakresliť do roku 2010 hranice Izraela. Chce to urobiť jednostranne, lebo ako väčšina ostatných odmieta komunikovať s palestínskou vládou zostavenou Hamasom. Jej slabosťou je ideová nevyhranenosť, pomerne slabý líder aj skutočnosť, že stredové strany v Izraeli väčšinou vydržali len jedno volebné obdobie.
Strana práce
Po tom, čo v primárkach stratil funkciu predsedu Šimon Peres (teraz je v Kadime), to išlo so stranou dole vodou. Jeho nástupca - bodrý, ale politicky naivný odborár Amir Perec, jej veľa lesku nedodal. Labouristi by mohli dostať 20 kresiel. Perec pochádza z Maroka, čo odrádza tradičných voličov strany, ktorými sú zväčša európski Židia z akademického prostredia. Rusi ho zase nebudú voliť preto, lebo pripomína Stalina. Jeho ekonomický plán je podľa analytikov čistým populizmom a nemá ani žiadny viditeľný plán na dohodu s Palestínčanmi.
Likud
Po založení Kadimy stráca a dnes by mohol dostať okolo 15 kresiel. Jej líder Benjamin Netanjahu je podľa analytika Neala Lazarusa jej najväčším problémom. Aristokratický a pre rovnostársky Izrael priveľmi bohatý Netanjahu je pre Izraelčanov arogantným tvorcom ekonomického programu, ktorý z bohatých urobil bohatších a z chudobných chudobnejších. Faktom však je aj to, že izraelská ekonomika sa za jeho ministrovania v rezorte financií dostala z ťažkej recesie. Odmieta ďalšie sťahovanie z palestínskych území a tvrdí, že za Gazu dostali Izraelčania jediné: "Hamastan".
Menšie strany, ktoré môžu zavážiť
Šas - náboženská strana sefardských Židov. Hoci odmieta evakuáciu zo západného brehu, mohla by svoj postoj poopraviť za prísľub peňazí pre svojich voličov, čo sú mnohopočetné ortodoxné rodiny.
Náš domov Izrael - navrhuje lákavú, ale právne, aj morálne veľmi spornú "výmenu" obyvateľov: izraelských Arabov by poslala na palestínske územia výmenou za odstúpenie veľkej časti židovských osád na západnom brehu. Mohla by zohrať kľúčovú úlohu pri zostavovaní vlády.
