Mnohým by sa páčilo sedieť na šéfovskej stoličke, mať možnosť rozhodovať, ale aj využívať výhody spojené s takýmto postavením. Ale akú cestu treba prejsť, kým sa človek stane trebárs personálnym riaditeľom veľkej spoločnosti. Pán Ptáček v Cimrmanovom Vizionárovi hovorí: "Já jsem uhlobaron. Mně to baví." TATIANU ORGLEROVÁ, jednu z najuznávanejších personálnych manažérok u nás, tiež baví jej práca. Je na pozícii HR manažéra v spoločnosti Heineken. Ako sa k svojej práci dostala? Tvrdí: "Asi som dieťa narodené pod šťastnou hviezdou"

Aké boli vaše začiatky v personalistickej branži?

Zatiaľ som bola vždy v správnom čase na správnom mieste. Takmer hneď po absolvovaní vysokej školy som sa dostala k zaujímavej práci v regionálnej rozvojovej agentúre v Prievidzi. Boli to tie krásne časy, keď začali prichádzať na Slovensko prvé financie z európskych fondy a my sme začali robiť prvé inkubátory. Tam som získala skúsenosti s projektovým manažmentom. Potom prišla do Prievidze japonská firma Yazaki a hľadali HR manažéra. Vtedy som ani poriadne nevedela, čo to znamená, ale priateľ ma presviedčal, že to je práca, čo by ma zaujímala. v priebehu dvoch rokov nabrať zhruba 2000 ľudí a zaviesť tréningové systémy.

Ako ste to zvládli?

Učila som sa po nociach a bolo to horšie ako univerzita. U nás v tom čase nebola žiadna odborná personalistická literatúra, tak som študovala zahraničnú literatúru. Ale hodili ma do vody, tak som plávala - to je najlepšia škola. Začínala som síce so Zákonníkom práce, ale veľmi rýchlo som prešla na iné metódy, známe vo svete. Mala som pritom obrovskú výhodu, že som hovorila po anglicky - vtedy ako jeden z mála ľudí v regióne.

Ako to, že ste vedeli tak dobre po anglicky?

Mala som prísnu matku a šťastie na dobrých lektorov. Okrem toho som aj v predchádzajúcom zamestnaní musela hovoriť po anglicky, pretože všetky projekty boli medzinárodné: v jednom sme napríklad mali partnerov z Grécka, Španielska a Škótska. Vtedy som hovorila po anglicky s príšerným škótskym prízvukom.

Hovorí sa, že ľudia sú najväčším bohatstvom firiem, ale niekedy mám pocit, že je to klišé a ľuďom sa náležitá pozornosť nevenuje. Čo v tom môže urobiť dobrý personálny riaditeľ?

Personálny manažér musí byť osobnosť, ale najprv musí chcieť, potom mať vedomosti, ale aj odvahu, aby dokázal presvedčiť ostatných riaditeľov, že firma musí venovať pozornosť ľuďom. A že aj veci, ktoré sú z účtovného hľadiska chápané ako náklady, sú v prvom rade investície. Ale na to, aby to dokázal, musí hovoriť ich jazykom.

Takže je dobré, ak sú personálni manažéri z ekonomického prostredia?

Myslím, že by mali mať predovšetkým nos na biznis a to ešte ekonomické vzdelanie nezaručuje.

Aký je váš najväčší neúspech?

Ja som narodená v znamení leva a je to asi vidieť - veľmi trpko znášam prehry. Ale naučila som sa, že aj neúspech sa dá premeniť na úspech. Najviac ma mrzí, keď sa sklamem v človeku. Znamená to pre mňa, že som sa v ňom buď zmýlila hneď na za-čiatku, alebo som sa mu dostatočne nevenovala. Ale keď už taká situácia vznikne - som za radikálne riešenia. Inak sa zbytočne stráca čas a energia a vzťahy už nikdy nebudú také, ako by mali byť.

Ako riešite konflikty - snažíte sa im predchádzať?

Nevyhýbam sa im. Dokonca ich niekedy zámerne vyvolávam, pretože keď sa riešia problémy, nemajú samozrejme všetci rovnaký názor: A keď príde ku konfliktom, často ľudia v zápale boja za svoju vec prídu s fantastickými riešeniami. Niekedy vyprovokujem konflikt preto, aby som videla, nakoľko si ľudia stoja za svojím názorom, či ho budú obhajovať. "Vždy si hľadám ľudí, ktorí sú schopní povedať mi: nie, mám iný názor. A mám asi aj nejaký ten šiesty zmysel. Som dosť pyšná na to, že sa mi podarilo vychovať mnohých ľudí. Dnes sú z nich manažéri a začínali ako praktikanti, absolventi, asistenti.

Viete si predstaviť čo budete robiť o päť, desať rokov?

Som typ požiarnika - musím mať pred sebou stále nové výzvy, pretože mňa rutina nebaví. Takže ťažko povedať, kde budem o päť rokov. Ale určite viem, čo budem robiť na dôchodku. Budem mať jednu z najlepších reštaurácií v Nitre, alebo tam, kde práve budem. Keď cestujeme s rodinou, niekedy sa pristihnem, že robím audit reštaurácie, v ktorej práve sme. Sledujem, čo je zlé a čo je dobrý nápad. Okrem toho veľmi rada vymýšľam pri varení.

Ale to si asi budete musieť urobiť rekvalifikačný kurz...

Tak si ho urobím.