Asi štvrtina ľudí považuje samovraždu za riešenie

BRATISLAVA - V niektorých životných situáciách môže byť samovražda najlepším východiskom, myslí si to 23 percent ľudí, asi 61 percent s týmto názorom nesúhlasí. V prieskume verejnej mienky to pre denník SME zistila agentúra MVK.

Podľa psychiatra Petra Hunčíka 23-percentný súhlas so samovraždou ako riešením je mimoriadne vysoké číslo.

"Je to varovný signál, že spoločnosť má problém ako nová demokracia. Človek je izolovaný, nemá pocit solidarity, každý pracuje sám za seba, ľudia sú pod tlakom straty zamestnania." Z výsledkov prieskumu vyplýva, že so samovraždou ako s riešením najviac súhlasia nezamestnaní - až 37,5 percenta.

Počet samovrážd po páde socializmu u nás klesol, podľa Hunčíka to nemá nič spoločné s politickým režimom. Myslí si, že je to spôsobené skôr tým, že po roku 1989 sa nevedú také presné štatistiky.

Hunčík ako príklad uviedol trojročnú vojnu okolo Stalingradu počas druhej svetovej vojny. Počas troch rokov tam nebola ani jedna samovražda. Keď sa vojna skončila, samovraždy začali pribúdať. "Je to paradox, čím krutejší je režim, tým väčší je pud sebazáchovy a ľudia chcú žiť," vysvetlil.

Počet pokusov o samovraždu mal od roku 1975 kolísavý trend, posledných 15 rokov sa počet pokusov zvýšil. Psychiater tvrdí, že to svedčí o tom, že ľudia sú nespokojní a že so životným štýlom spoločnosti niečo nie je v poriadku. "V podstate nechcú zomrieť, len nemajú inú možnosť, ako dať najavo svoju situáciu."

Nezamestnanosť je jedným z faktorov, ktoré majú vplyv na úvahy o samovražde. K samovražde sa skôr prikláňa človek, ktorý žije sám alebo je izolovaný, nemá deti či je nevyliečiteľne chorý. Ďalším rizikovým faktorom je vek, o samovraždu sa pokúšajú častejšie mladí ľudia a ľudia v starobe. Dôležitá je aj strata komunikácie s okolím, čo sa prejavuje zvýšeným počtom samovrážd najmä vo veľkých mestách.

Ľudia, ktorí majú dobré sociálne zázemie, rodinu, dobrú prácu problémy neriešia samovraždou.

Pre katolíkov je samovražda ťažký hriech, ale cirkev ju neodsudzuje, považuje to za skrat

Psychiater Vladimír Hacek povedal, že pred samovraždou je "veriaci človek chránený viac ako človek, ktorý je neveriaci". V krajinách, kde má silné postavenie katolícka cirkev, ktorá samovraždu považuje za ťažký hriech, je samovrážd menej ako napríklad v protestantských krajinách.

Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Marián Gavenda povedal, že pre katolíkov je samovražda vždy ťažký hriech, ale človeka, ktorý ju spáchal, cirkev neodsudzuje.

"K hriechu je potrebné poznanie a slobodná vôľa. V prípade samovraždy ide väčšinou o skrat a zlyhanie, nie vždy je to slobodné rozhodnutie, lebo je pod tlakom okolností, napríklad zlý zdravotný stav," povedal Gavenda. Človek, ktorý samovraždu spáchal už môže mať aj cirkevný pohreb, aj keď obrad je iný ako pri ostatných pohreboch. (dro)

V roku 2004:

Samovraždy spáchalo samovraždu 409 mužov a 78 žien,
najväčší výskyt samovrážd u mužov bol vo veku od 40 do 49 rokov, u žien v rovnakom veku,
najčastejšie si volili spôsob obesením,
vo väčšine samovrážd - 82,6 % v štatistike nebol uvedený motív, na druhom mieste súvisela s ochorením a telesnou chybou,
najčastejším miestom samovrážd bol domov,
samovraždy sa u mužov vyskytli v čase od 22.00 do 7.00 h najviac v piatok, u žien od 8.00 do 12.00 h najviac v utorok,
na život si siahli najviac dôchodcovia, na druhom mieste boli pravidelne zamestnaní, tretí nezamestnaní. Pokusy o samovraždu
sa pokúsilo o samovraždu 465 mužov a 488 žien,
najvačší výskyt pokusov u mužov a žien bol vo veku od 20 do 29 rokov,
muži si volili ostrý predmet, ženy otravu liekmi,
z motívov prevládali konflitky a rodinné problémy, na druhom mieste boli sebapoškodenia bez zrozumiteľnej motivácie,
o samovraždu sa viac pokúsili slobodní muži a vydaté ženy v čase od 13.00 do 18.00 h. najviac pokusov bolo v pondelok a utorok,
o samovraždu sa v dôsledku ťažkého stresu najčastejšie pokúsili nezamestnaní, na druhom mieste pravidelne zamestnaní, na treťom mieste žiaci alebo študenti.