Po skúsenostiach z minulosti, keď do eurozóny vstúpili krajiny na hrane predpísaných kritérií, sa už Európa takejto benevolencii bráni.
FOTO - SITA/AP
Európska menová únia by sa mala rozrásť k začiatku budúceho roka, no zatiaľ je otázne o koľko nových členov. Dobré šance na zavedenie spoločných európskych peňazí má napríklad Slovinsko. Estónsko sa pomaly, ale iste vzdáva pôvodného plánu o jednotnej európskej mene. Kontroverzné diskusie sa v poslednom čase rozbehli ohľadom eurovyhliadok Litvy.
Litva chce, aby únia prižmúrila oči
Takzvané konvergenčné kritériá sú pritom jasné: inflácia v kandidátskej krajine na vstup do eurozóny nesmie za posledný rok prekročiť priemernú mieru inflácie v troch členských štátoch únie s najnižšou mierou zvyšovania cien o viac ako 1,5 percenta. - Štátny rozpočet musí byť vyrovnaný alebo v prebytku; ak sa nachádza v mínuse, potom nesmie byť rozpočtový deficit vyšší ako tri percentá HDP.
Kurz národnej meny musí byť stabilný, za posledné dva roky nesmie byť devalvovaný a musí sa pohybovať v povolených a dohodnutých mantineloch. Navyše, dlhodobá úroková miera nesmie byť za posledný rok vyššia než priemer v troch členských štátoch EÚ s najnižšou dlhodobou úrokovou mierou. Právne normy adepta na vstup do eurozóny musia byť zlučiteľné s právnymi normami vnútri eurozóny.
Litva spĺňa všetky potrebné kritériá okrem inflačného. Podľa tlačovej agentúry Reuters prekročila vo februári referenčnú hodnotu o jednu desatinu percenta. Vláda vo Vilniuse dúfa, že v marci alebo apríli sa zvyšovanie spotrebiteľských cien spomalí tak, aby krajina splnila aj toto posledné eurokritérium.
Naráža však na odpor Bruselu. Eurokomisár pre menové záležitosti Joaquín Almunia povedal, že komisia "sa nepozerá iba na vývoj priemernej inflácie za posledných dvanásť mesiacov, ale aj na trvalosť inflačného vývoja". Naznačil tým, že Litve nepostačí jednorazovo stlačiť infláciu v okamihu hodnotenia eurovyspelosti, ale musí presvedčiť Brusel aj o dlhodobej schopnosti udržať infláciu v prí-slušných medziach.
Koniec ústupkom
Profesor Johns Hopkins University Horst Siebert je podľa Frankfurter Allgemeine Zeitung striktne proti tomu, aby sa zmäkčovali kritériá vstupu do eurozóny. Národohospodársky analytik investičnej banky Barclays Capital Thorsten Polleit sa obáva, že ak by sa uvoľnili prijímacie kritériá, potom by sa otvorili hrádze pre neskoršie prijímacie procesy. Podobne argumentuje aj odborník investičnej banky Morgan Stanley Joachim Fels. Tvrdí, že ak by Európa teraz ustúpila litovskému tlaku, potom by nemohla odoprieť vstup do eurozóny napríklad Poľsku, Českej republike či Maďarsku, aj keby nespĺňali niektoré z kritérií.
Národohospodár Inštitútu pre svetovú ekonomiku Joachim Scheide naproti tomu zdôrazňuje nezmyselnosť toho, že konvergenčné kritériá sa orientujú podľa všetkých štátov celej Európskej únie. Poukazuje na skutočnosť, že najnižšia miera inflácie je v súčasnosti vo Fínsku, Holandsku a Švédsku, pričom Švédsko nie je členom eurozóny. Šéfekonóm pre Európu bankového domu Deutsche Bank Thomas Mayer uvádza, že ani pri zakladaní menovej únie sa nevykladali všetky konvergenčné kritériá absolútne striktne.
Joaquín Almunia ukončí konvergenčnú analýzu Slovinska a Litvy v polovici mája a začiatkom júla ju predloží na posúdenie a schválenie ministrom financií EÚ.
