Novým majiteľom závodov Lisy a Žeriavy sa stal sninský podnikateľ Zdenek Karaščák. Získal aj niektoré pomocné prevádzky ako dopravu, údržbu a kaliareň. Karaščák predtým, ako začal podnikať, pracoval na riadiacom poste vo Vihorlate ešte v časoch pred jeho privatizáciou.

Značku Vihorlat neplánuje zachovať, pretože za posledné roky prehlbujúcej sa krízy podniku stratila na kredite. Pre výrobu v priestoroch závodu založí novú firmu s iným obchodným názvom. Tá preberie aj zostávajúci výrobný program Vihorlatu.

"Nový majiteľ nám oznámil, že preberie zamestnancov Lisov a Žeriavov. Z ostatných častí závodu vraj vezme len tých, čo bude potrebovať," povedal predseda podnikových odborov František Cenkner.

Akvizícia podľa všetkého znamená definitívny koniec Vihorlatu. V jeho vlastníctve zostali už len nepoužívané prázdne haly a administratívne budovy. Aj tie Vihorlat už dlhšie ponúka na predaj, aby dokázal splatiť záväzky.

Trápenie Vihorlatu sa začalo krátko po jeho privatizácii VSŽ Košice v roku 1992 a vyvrcholilo konkurzom v roku 2001. V ňom fabriku kúpil slovenský Gerlachov Hubertus spolu s holandským finančným investorom Cebuwa. V tom čase mal podnik záväzky po lehote splatnosti vo výške 1,1 miliardy korún, čo bol asi dvojnásobok ročných tržieb. Krízový manažment dosadený novými vlastníkmi nedokázal fabriku ozdraviť.

Tradícia kedysi známej značky Vihorlat bola založená na viac ako 50-ročnej histórii strojárskej výroby v Snine a patente z roku 1927, chráneného známkou Original Polak. Závod ťažkého strojárstva začal s výrobu v roku 1951. Až do polovice osemdesiatych rokov bol rozširovaný o nové objekty, technológie i zamestnancov.

V tom čase v základnom závode v Snine pracovalo 5500 ľudí, s pobočnými závodmi v Michalovciach, Sobranciach a Medzilaborciach mal Vihorlat okolo 8000 zamestnancov. Jeho nosný výrobný program tvorili tlakové lisy na liatie kovu, hydromotory, mostové žeriavy, oceľové konštrukcie a kotly. Rozširovanie podniku do veľkej miery určovalo aj rast samotnej Sniny.