Na túto dôvernú správu, ktorú získali členovia Kongresu v piatok, sa odvoláva denník The Los Angeles Times, podľa ktorého USA zásadne menia svoju jadrovú politiku a pripúšťajú použitie jadrových zbraní proti siedmim štátom v troch typoch situácií. Je to po prvý raz, čo USA vypracovali zoznam potenciálnych cieľov: Čína, Rusko, Irak, Severná Kórea, Irán, Líbya a Sýria. Situácie, v ktorých sa ich použitie pripúšťa, rozšírili na: ciele nezničiteľné konvenčným útokom, odvety za útok atómovými, biologickými alebo chemickými zbraňami alebo prípad prekvapivého vojenského vývoja, čo je dosť široký okruh možností.
Plán, ktorý Pentagon zatiaľ oficiálne nekomentoval, odsúdili protijadroví aktivisti ako „rozbušku“. Joseph Cirincione, expert na jadrové zbrane z washingtonského mierového centra, v ňom vidí zásadný posun v definovaní jadrových zbraní, ktoré sa z odstrašujúceho prostriedku menia na prostriedok na použitie vo vojne. Doteraz Washington uvažoval o jadrových zbraniach ako „poslednej možnosti“, o niečom, čo spadá mimo rámca konkrétnych obranných a zahraničnopolitických problémov. Správa okrem toho hovorí aj o skonštruovaní malých atómových zbraní, použiteľných v bojových situáciách, ako napríklad ničenie podzemných bunkrov.
Okrem nedávno pomenovanej osi zla Washington do tohto zoznamu zaradil aj ďalšie štáty obviňované z podporovania terorizmu a navyše aj Čínu a Rusko. Pentagon je vraj pripravený použiť atómové zbrane i v arabsko-izraelskom konflikte, vo vojne medzi Čínou a Taiwanom, v prípade útoku severnej Kórey na Južnú a tiež keby Irak napadol niektorého zo svojich susedov. Rusko síce už nie je považované za nepriateľa, ale jeho obrovský atómový potenciál, predstavujúci šesťtisíc hlavíc, vraj stále vníma Washington so znepokojením. Podplukovníčka Catherine Abbottová z ministerstva obrany v sobotu povedala: „Nebudeme diskutovať o konkrétnych podrobnostiach vojenského plánovania … a nebudeme ani komentovať selektívne a zavádzajúce úniky informácií.“ Správu o atómových zbraniach podľa nej vyžaduje zákon a „nie je to žiadna operačná smernica o atómovom zameraní alebo plánovaní.“
Námestník ministra obrany Douglas Feith si dokonca myslí, že správa znižuje pravdepodobnosť, že tieto zbrane budú niekedy použité.
Správa vznikla na žiadosť Kongresu, ktorý v roku 2000 požiadal o prehodnotenie atómovej doktríny. Posledné prehodnotenie uskutočnila administratíva Billa Clintona v roku 1994, ale jeho obsah nebol zverejnený. (čtk, kl)
