FOTO - ARCHÍV TASR

Rozhodnutie LUCIE ŽITŇANSKEJ kandidovať vo voľbách za SDKÚ mnohých prekvapilo a zaskočilo KDH, ktoré ju nominovalo na post štátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti a očakávalo, že po odchode strany z vlády bude postupovať rovnako. Žitňanská namiesto toho prijala ministerské kreslo. O reakcii KDH nechce hovoriť. V rozhovore sa vyjadruje o situácii v súdnictve a reaguje na vyhlásenie sudcov Najvyššieho súdu, ktorí žiadajú dvojnásobné zvýšenie platov na úroveň 150-tisíc korún mesačne, ako majú sudcovia Špeciálneho súdu. Žiadajú aj asistenta pre každého sudcu, vlastnú budovu a zachovanie garancií sudcovskej nezávislosti.

Po 13 rokoch sa stretlo plénum Najvyššieho súdu a vydalo vyhlásenie, z ktorého cítiť nespokojnosť so stavom v justícii. Čo to pre vás znamená?

"Skutočnosti, ktoré sú vo vyhlásení, nie sú nové. Ministerstvo spravodlivosti má v kompetencii vytvárať podmienky pre všetky súdy s výnimkou Najvyššieho súdu, pretože jeho postavenie je trochu iné. Aj vo vzťahu k rozpočtu. Časť požiadaviek formulovaných plénom ide mimo ministerstva spravodlivosti. Týka sa to požiadaviek na asistentov, čo je v určitom počte legitímna požiadavka, a to platí aj o platoch. Treba si uvedomiť, že v tomto nemáme kompetenciu."

Je pravda, že Najvyšší súd má samostatnú rozpočtovú kapitolu, nezávislú od ministerstva, ale to mu predsa môže nejako pomôcť.

"Môže pomôcť tým, že vo vláde podporí požiadavky Najvyššieho súdu. Aj predchádzajúci minister to tak robil v prípadoch, kde sme to považovali za legitímne. Plat sudcu je stanovený zákonom. To nie je otázka ani pre ministra financií, ani spravodlivosti. To je otázka právnej úpravy. Je diskutabilné, či rozdiel medzi platom sudcov krajských súdov a sudcu Najvyššieho súdu je dostatočný na to, aby existoval dostatočný záujem najlepších sudcov uchádzať sa o miesto na Najvyššom súde. Rozdiel nie je dostatočný na to, aby motivoval mimobratislavských sudcov, aby sa presťahovali do Bratislavy. Avšak na Špeciálnom súde sú platy nastavené trochu inak pre typ agendy, ktorú súd vybavuje. Tú požiadavku by som asi nepodporila."

Čiže myslíte, že aj po prípadnej úprave by mali sudcovia Špeciálneho súdu zarábať viac, lebo ich agenda je náročnejšia?

"Nehovorila by som o náročnosti, skôr o riziku súvisiacom s vybavovaním tejto agendy."

Stretol som sa už s názorom, že platy špeciálnych sudcov sú akousi štátom riadenou korupciou. Až potom, ako sa im zdvihli na súčasnú úroveň, sa podarilo naplniť ich počty. Mnohým ľuďom tie platy kolú oči.

"Mnohým áno, ale na druhej strane, prečo nebol záujem? Nebol práve preto, lebo je tam koncentrovaná agenda, ktorá prináša riziká. Zároveň prináša pre život sudcov obmedzenia. To znamená, že je to psychicky náročná práca spojená s určitými životnými obmedzeniami, a to musí byť vyvážené, aby bol záujem."

Sudcov okresných a krajských súdov by sa takáto diskusia mohla dotknúť. Aj oni tvrdia, že ich platy sú nízke a tam už ministerstvo dosah má.

"Ja nepoznám človeka plateného z verejných prostriedkov, ktorý by bol spokojný s výškou platu. Myslím si, že model, ktorý Slovensko prijalo v roku 2000, je dobrý. Plat sudcu sa odvíja od platu poslanca prostredníctvom násobkov, ktoré sú dané zákonom. Treba dbať o to, aby proporcie boli primerané a zodpovedali tomu, aby bol záujem uchádzať sa o miesta na vyšších stupňoch súdov pre tých najlepších."

Mali by sa platy sudcov všeobecne zvyšovať?

"Momentálne si myslím, že nie. Platy sudcov podliehajú valorizačnému mechanizmu. Každý rok sa zvyšujú a ich rast kopíruje rast miezd v hospodárstve. Treba sa pozrieť na to, či sú dostatočné rozdiely medzi jednotlivými stupňami súdov. Skôr sa treba pozrieť na niektoré príplatky, napríklad predsedov súdov."

Od roku 1989 sídlia ministerstvo a Najvyšší súd v jednej budove. Prejavilo sa podľa vás negatívne v praxi, že súdna a výkonná moc sídlia v jednej budove?

"Nie, ale principiálne nie je správne, keď Najvyšší súd a ministerstvo spravodlivosti sídlia v jednej budove, pretože sú to dve zložky moci a aj psychologicky to nie je správne. Už bývalý minister sa dohodol s predsedom súdu, že ministerstvo si bude hľadať iné priestory. Zbor väzenskej a justičnej stráže má pozemok na Páričkovej a tiež nemá priestory pre generálne riaditeľstvo, tak padlo rozhodnutie robiť prípravné práce na budovu ministerstva a generálneho riaditeľstva. Nie je to otázka roka a asi ani dvoch."

Čo sa zmenilo v rezorte, odkedy ste nastúpili do funkcie?

"Ministerstvo pracuje kontinuálne ďalej, dokončuje rozrobené veci. Nie je dôvod niečo zásadne meniť."

Vďaka politickej situácii sa obmedzila príprava zákonov, majú vaši ľudia čo robiť?

"Majú. Dokončujeme vykonávacie predpisy práve k tým predpisom, ktoré vchádzajú do života. Sama som prekvapená, že očakávaný útlm zatiaľ nenastal."

Rozhodli ste sa kandidovať vo voľbách za SDKÚ. Prečo?

"V justícii sú ešte pred nami veľké výzvy a rada by som sa na tom podieľala. Mnohé veci sa podarili, ale vidím veľké výzvy v oblasti vymožiteľnosti práva, najmä v oblasti rýchlosti civilného procesu, nový občiansky súdny poriadok, aj oblasť správneho súdnictva."

Je možné, že SDKÚ v ďalšej vláde nebude. Viete si predstaviť uspokojenie svojich predstáv z postu poslankyne?

"Keď niekto prijme miesto na kandidátke, musí byť pripravený stať sa poslancom."

Na programovej konferencii SDKÚ vo februári predstavil Ernest Valko svoju ideu správneho súdnictva. Prihovoril sa za vznik najvyššieho správneho súdu, vy ste na tej istej konferencii boli proti. Zmenilo sa odvtedy niečo?

"Nie. Viem, že v zahraničí tieto modely fungujú. Ale v dnešnej situácii by na Slovensku budovanie ďalšej inštitúcie nebolo efektívne. Viem si predstaviť kvalitný výkon správneho súdnictva v rámci všeobecného. Štatistika ukazuje, že počet vecí v správnom súdnictve zatiaľ nie je taký veľký, aby uživil separátnu inštitúciu."

Vy ste vlastne na kandidátke Valka nahradili. Viete prečo vám prezídium strany dalo prednosť?

"Nie, neviem."

Dvaja sudcovia Najvyššieho súdu vymohli od denníkov SME a Pravda miliónové sumy. V jednom prípade aj za karikatúry. Čo si o tom myslíte?

"Aj sudcovia budú musieť vedieť kritiku uniesť a priznám sa, že ja mám s tými rozhodnutiami problém. Som známa tým, že nemám tendenciu komentovať rozhodnutia súdov, ale s týmito mám problém."

Aj Mikuláš Dzurinda žaluje tieto denníky za články ku kauze skupinka. Nie je to pre vás podobný prípad?

"Priznám sa, že o tom prípade viem veľmi málo, skoro nič. Preto by som sa k nemu nechcela vyjadrovať. Je ťažko zovšeobecňovať, je to vždy o individuálnom prípade, pretože často to ide za hranicu. Myslím si, že ústavný činiteľ, to pochopiteľne zahŕňa aj sudcu, musí vedieť uniesť kritiku."

Ústavný súd v poslednom čase zrušil niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu o väzbe, keď boli ľudia vo väzbe zbytočne dlho. Máte pocit, že ľudia sú vo väzbe aj vtedy, ak by nemuseli byť?

"Určite sa také prípady vyskytnú. V poslednom čase boli aj také rozhodnutia Ústavného súdu, ale nie je ich väčšina. Vnímame to, preto sa od januára zmení päťročná väzba na štvorročnú. Väzba nenahrádza trest, na druhej strane je pravda aj to, že vo väčšine prípadov sú väzobne stíhaní nakoniec aj odsúdení."