Niektorí sa snažili problém ignorovať, iní sa ho pokúšali využiť vo svoj prospech, ďalší zasa predložili nereálne návrhy na jeho riešenie.
Prím v tejto súvislosti hrala ODS, ktorej sa spôsobenie (nie vyvolanie) celej krízy pripisuje - čiastočne spravodlivo, čiastočne nespravodlivo. Výroky špičiek strany, zvlášť jej predsedu Václava Klausa a jeho súčasného „korunného princa“ Ivana Langra, vyvolávali mrazenie v chrbte a chvíľami pripomínali prejavy ako vystrihnuté z prednovembrovej éry. Jedným z nich môže byť Klausovo zhodnotenie stotisícovej demonštrácie na podporu vzbúrencov z ČT: „Dôverčivých, naivných a neinformovaných, ktorí sa nechajú zmanipulovať a budú demonštrovať v uliciach, sa nájde vždy dosť.“ Langr, ktorý je podľa kuloárnych informácií jedným z kmotrov vymenovania Hodača, zasa pribehol s teóriou sprisahania, ktorého cieľom malo byť vsadenie klinu medzi pravicové zoskupenia - ODS a Úniu slobody (US), respektíve celú štvorkoalíciu. Všetci členovia ODS svorne ako mantru opakovali „nutnosť rešpektovať zákonné postupy“, teda legálne zvolenie Jiřího Hodača. Nič proti. Škoda len, že také pevné odhodlanie dodržiavať zákony nepredvádzala ODS aj v minulosti, napríklad v prípade sponzorovania svojej strany.
Bolo by však nespravodlivé kritizovať v súvislosti s bitkou o Kavčie hory iba ODS. Záporné body si na svoj účet pripísala aj štvorkoalícia. Neuvážené prespávanie niektorých lídrovov US v sídle „vzbúrencov“ sa mohlo len ťažko zhodovať s volaním po politickej nezávislosti ČT. Do kritiky KDU-ČSL, ktorej prekážalo vymenovania Hodača, zasa nezapadá, že za neho zdvihol ruku aj člen Rady ČT nominovaný práve touto stranou. Trochu zúfalo znie argumentácia aj iných štvorkoaličných politikov. Ako príklad je možné uviesť snahu Petra Matějů (US) poukázať na trošku benevolentný vzťah občianskych demokratov k zákonom. Príhoda s inštaláciou obrovského billboardu s Klausovým portrétom bez povolenia úradov je skôr banálna a kuriózna.
Relatívne najlepšie z tejto situácie vychádzajú sociálni demokrati. Treba však pripomenúť ich spoluzodpovednosť za vznik krízy prostredníctvom ich vplyvu v Rade ČT. Rozpaky vyvoláva aj absurdný návrh, ktorý sa objavil v tlači: poveriť (len dočasne) vedením televízie vládneho splnomocnenca, napríklad ministra kultúry Pavla Dostála.
Kríza okolo ČT ale môže mať pre českú politickú scénu aj jeden pozitívny dosah: môže voličom otvoriť oči, zalepené nielen zimným spánkom.
PRE SME - PETR PEŠEK, redaktor TV Prima
