Európania sa nestačia čudovať - americká armáda, tak často a nekriticky obdivovaná pre svoju technologickú dokonalosť, pri útoku proti zločineckému režimu Slobodana Miloševiča zrejme zamorila časť starého kontinentu rádioaktívnymi splodinami. O miere skutočného nebezpečenstva teraz vedú spory politici i najrôznejší experti, a medzi vojakmi, ktorých krajiny Európy vyslali na Balkán, zatiaľ pribúdajú prípady rakoviny. Svedomie občanov Európy, ktorí hltajú filmy typu Top Gun, je nahlodané. Čo sme si to sem pustili?

Je príznačné, že Spojené štáty odmietajú všetky podozrenia podľa kľúča „čo nie je dokázané, neexistuje“. V tomto duchu sa vyrovnali aj s veľmi podobným problémom tzv. syndrómu zo zálivu. Proti zločineckému režimu Saddáma Husajna tiež lietali uránové strely, a omnoho hustejšie než na Balkáne. Problém má však aj druhú stranu, a tu nevyzerajú ani európski členovia NATO v najlepšom svetle. Vedeli, do akého prostredia posielajú slúžiť svojich vojakov? Spýtali sa Američanov, ktorí zbrane tohto typu dosiaľ naostro použili ako jediní, aké eventuálne riziko tu hrozí? USA majú aj v tejto veci čisté svedomie - o riziku vraj svojich partnerov informovali. Ale tí sa dnes tvária, akoby si nemohli spomenúť.

Najčistejšou cestou von by bol zákaz munície s ochudobneným uránom, aspoň moratórium na jej používanie až do času, kým nezávislí experti nepotvrdia ich neškodnosť. Podľa kľúča „dôveruj, ale preveruj“. Teda z opačného konca než je ten, ktorého sa drží Washington. Bohužiaľ, armádna lobby býva ešte odolnejšia než spolky chovateľov hovädzieho dobytka, ktorým predsa len značne skomplikovala život Creutzfeldt-Jacobova choroba. Ale čistá vojna, rovnako ako čisté hovädzie, neexistuje.

BAŠA JAVŮRKOVÁ