Bývalý slovenský futbalový rozhodca Karol Galba (vpravo) v rozhovore s nemeckým brankárom vo finále MS 1966 Hansom Tilkowskim. V skupinke v pozadí je v strede Franz Beckenbauer. FOTO - SITA

Bývalý slovenský rozhodca Karol Galba sa stretol s ďalšími aktérmi finále MS 1966 v Londýne "Pred štyridsiatimi rokmi som si myslel, že luxusnejší štadión, ako je Wembley, sa ani nedá postaviť. Teraz som zistil, že áno. Zatiaľ som videl iba rušné stavenisko, ale už dnes poznať - Angličania chystajú čosi kolosálne," spustil s čulým zanietením bývalý rozhodca Karol Galba (narodený 2. februára 1921 v Bratislave).

V Londýne od pondelka do stredy spomínal, obdivoval i rozoberal súčasný futbal s aktérmi finále majstrovstiev sveta 1966. Pozvala ich anglická Futbalová asociácia. Slovák bol v pamätnom zápase Anglicko - Nemecko (4:2) čiarovým rozhodcom. Hlavný, Švajčiar Gottfried Dienst, i sovietsky asistent so zástavkou Tofik Bachramov už zomreli.

Krajšie spomienky na Anglicko

Galba pískal na dvoch majstrovstvách sveta, v Čile 1962 a v Anglicku. "Oba šampionáty sa ťažko dajú porovnať. Anglicko je iná, nesporne vyspelejšia krajina, a nemám na mysli iba futbal. Aj keď Československo dosiahlo v Čile ohromný strieborný úspech, krajšie zážitky mám z Anglicka," povedal držiteľ Zlatého odznaku svetovej federácie (FIFA) i Rubínového radu európskej únie (UEFA).

Bratislavský doktor práv, ktorému po normalizačných čistkách po roku 1970 ihneď zakázali rozhodovať v zahraničí, odmietol názor, že na MS 1966 sa hralo príliš nečisto, mužstvá sa správali k sebe nepriateľsky. "V niektorých, a predovšetkým po niektorých zápasoch vládlo napätie, miestami možno väčšie ako sa patrí. Mnohé veci sa vykresľovali prehnane dramaticky. Na svete už fungoval bulvár."

Hovorilo sa aj o góle storočia

Týmto konštatovaním nás rozhovor automaticky zaviedol ku kľúčovej téme anglického šampionátu - Hurstov gól v stej minúte na 3:2 pre domácich. Povestná "strela storočia".

"Samozrejme, že aj teraz sa spomenul. Pár minút som inkriminovanému momentu venoval aj v rozhovore s nemeckým brankárom Tilkowskim. Zhodli sme sa - futbal je aj o chybách a omyloch, o ktorých sa možno baviť donekonečna. Ak ich hráči kultúrne akceptujú ako súčasť športovej zábavy, je to v poriadku. Nik na svete nevie dokázať, či lopta padla, alebo nepadla za čiaru, ale prečo si o tom občas neporozprávať?"

Galba zo svojej pozície nemohol vidieť nič, stál so zástavkou na opačnej strane, mal na starosti anglickú polovicu. "Fakt je, že Bachramov sa hneď po strele rozbehol do stredu ihriska - akože bol gól. Sprvoti váhajúci Dienst sa nechal Bachramovom po krátkom rozhovore presvedčiť. Či mal pravdu, to nik nevie. Nemeckí hráči prijali verdikt neskutočne džentlmensky. Na recepcii po zápase boli síce zdržanlivejší, ako je zvykom, ba niektorí neskrývali ukrivdenosť, ale všetko bolo fair."

Hviezdou "stretávky" bol Beckenbauer

Bratislavčan hovoril, že najobletovanejšou osobnosťou vzácneho stretnutia bol Franz Beckenbauer. Blížia sa majstrovstvá sveta v Nemecku, on je ich šéfom. "Som starý Prešporák, mal som preto bližšie k Nemcom. Išlo o znalosť jazyka. Dostal som sa do minipartie s Hallerom (strelec prvého gólu finále - pozn. red.), skvelým obrancom Schnellingerom, Tilkowskim. Občas sa k nám pridal legendárny Uwe Seeler. Hovorili, že to bude senzačný šampionát."

Bavili sa aj o možných favoritoch. "Zhodli sme sa - mužstvo, ktoré nastúpi ľahostajne, s kalkuláciou, že iste vyhrá - prehrá. Jasného favorita niet. Obdivujem súčasný latinský či skôr juhoamerický futbal. Pozerať Barcelonu je báseň. Technika i taktika. Súčasná Brazília už ovláda oboje stopercentne. Azda ona je pre mňa miernym favoritom."

Bývalý slovenský arbiter priznal, že dnešný rozhodca to má ťažšie. "Veľa veľkých stretnutí som odmával práve na čiare. Súčasné ponímanie ofsajdu sa mi nezdá správne. Predsa každý hráč, ktorý je mimo hry, ale blíži sa k brankárovi, púta jeho pozornosť a dozmätkuje ho. Teda - aký mŕtvy ofsajd."

Futbalové celebrity prijal minister financií Gordon Brown na Downing Street 11 v susedstve rezidencie premiéra Tonyho Blaira, slávnostnú večeru mali mať v Toweri. "To si Angličania, našťastie, rozmysleli a pozvali nás do parádnej talianskej reštaurácie. Asi vedia, čo sa vo svete o ich kuchyni hovorí. Ich stravy som si pred štyridsiatimi rokmi užil vyše hlavy. Moja chyba, už vtedy boli v Londýne čínske, indické, talianske podniky."