Ukrajinský prezident Viktor Juščenko na vlajkovej lodi ukrajinského námorníctva počas návštevy Sevastopoľa. FOTO - SITA/AP
"Nechcem, aby Krym išiel do Ruska, ale aby Rusko prišlo na Krym," hovorí študent Arťom. Stojí na sevastopoľskom Námestí generála Nachymova a podupkáva si do rytmu. Len pár krokov od elegantného prístavu, ktorý kontroluje ruská čiernomorská flotila, hrá rocková kapela Bratia Karamazovovci. Spolužiak Stepan pritakáva. "Nie som šťastný, že som sa narodil ako Ukrajinec, chcel by som byť Rus."
Ruský sentiment
Odvtedy, čo Kyjevu Nikita Chruščov daroval Krym, prešlo päťdesiat rokov. V najexotickejšom kúte Ukrajiny prevláda ruský sentiment tak, ako je to pre východnú časť krajiny typické. Tu je však najviditeľnejší. "Krym volí Janukovyča", píše sa na jednom z plagátov, ktoré si počas predvolebnej kampane do parlamentných volieb zaplatila Strana regiónov Viktora Janukovyča. Ukrajina volí v nedeľu.
Slogan nemá ďaleko od pravdy. Na koncert obľúbenej kapely prišli mladí ľudia a väčšina z nich bude voliť bývalého premiéra, ktorý prehral prezidentské voľby. Víťaza oranžovej revolúcie, prezidenta Viktora Juščenka tu nemajú radi. "Chcel by zapredať Ukrajinu Západu, vyhnať Rusov a prístav dať NATO," rozhorčí sa Arťom. Pred tribúnou vejú vlajky opozičného bloku NeTak! Názov parafrázuje heslo oranžovej revolúcie JuščenkoTak! Program nevýznamného opozičného zoskupenia je jednoduchý: Nie NATO, áno ruskému jazyku a áno únii s Ruskom. Na Krymskom polostrove majú takéto heslá najradšej.
Tatári za Juščenka
Úplne inak to vidí Kemal Zaidimov z Bachčisaraja. V roku 1944 ho počas Stalinovej etnickej čistky krymských Tatárov spolu s rodinou deportovali do Uzbekistanu. "Cestovali sme vo vagóne 15 dní ako zvieratá, bol som celý zavšivavený. Otec, babka ani dedko to neprežili. Zomreli od hladu." Kemal sa na rodný polostrov vrátil koncom osemdesiatych rokov.
V nedeľu pôjde voliť Juščenkovu Našu Ukrajinu. Krym má dva a pol milióna obyvateľov, žije tam asi 80 národností. Okolo 250-tisíc krymských Tatárov predstavuje najväčšiu menšinu jedinej autonómnej republiky na Ukrajine. "Sentiment za Sovietskym zväzom či Ruskom určite nemáme. Nikto z nás sa tam nechce vrátiť," hovorí Server Ebubekirov, riaditeľ múzea Chánskeho paláca. Jedna z najväčších atrakcií na Kryme sa nachádza v meste Bachčisaraj, v bývalom sídle krymského chanátu, ktorý ovládal polostrov tri storočia. Tatári boli dlho väčšinovými obyvateľmi, kým ho nezabrala ruská cárovná Katarína Veľká. Rusifikáciu polostrova dokončil Stalin.
Nám Rusom rozumejú
V deň volieb mali krymskí voliči zároveň v referende hlasovať, či sa má ruština stať druhým oficiálnym jazykom. Ako by to dopadlo, nie je ťažké odhadnúť. Referendum napokon zrušila Ústredná volebná komisia, označila ho za protiústavné. Janukovyč sľúbil, že po voľbách ho vypíše znovu.
"Nikto nám nezakáže rozprávať po rusky. Ja poznám ukrajinčinu len z televízora a zo školy," hovorí Arťom. Server oponuje "Ak sa ruština stane oficiálnym jazykom, po ukrajinsky sa tu prestane hovoriť." Krym bol predvolebnou kartou aj počas "studenej energetickej vojny" o ceny plynu medzi Ruskom a Ukrajinou začiatkom roka. Juščenko vtedy pohrozil, že zvýši Moskve nájomné za čiernomorskú flotilu v Sevastopole. "Pred voľbami sa o nás hovorí často," usmievajú sa devätnásťroční Rusi Pavel aj Viktor. Obidvaja slúžia vo flotile, kde spievajú v námorníckom hudobnom ansámbli a cestujú po celom svete. V Sevastopole sa im páči. "Ľudia nám tu rozumejú, je to ruské mesto."
Člen ruského hnutia Vlasť s plagátom nápisom Krym je maják Ruska. FOTO - SITA/AP
Autor: MIREK TÓDA, Sevastopoľ
