aj vyhynuté zviera dronta maurícijského.

Keď európski námorníci plaviaci sa do Indie potrebovali doplniť zásoby, zakotvili v roku 1513 pri ostrove Maurícius. Ich pozornosť vzbudil dovtedy neznámy vták s veľkou škaredou hlavou, silným ohnutým zobákom a ťarbavým telom pripomínajúci moriaka. Pred príchodom námorníkov žil dodo pokojným životom bez prirodzených nepriateľov. Keďže nepotreboval pred nikým uniknúť, stratil schopnosť lietať a rýchlo behať. Nebál sa priblížiť ani k ľudským obydliam a hoci jeho mäso nebolo chutné, hladní námorníci ním nepohrdli. Ľahkou korisťou bol aj pre privezené zvieratá, najmä psy, mačky a svine, ktoré prenasledovali dospelé jedince. Potkany zasa žrali ich vajcia a hubili mláďatá. Keďže kládli maximálne dve vajcia ročne, ich počty sa rýchlo znižovali. V priebehu 150 rokov bol vyhubený. Dnes sú veľmi vzácne aj jeho pozostatky a nájdeme ich len vo veľkých múzeách v Paríži, Londýne, Stuttgarte a Oxforde.

V Prírodovednom múzeu v Erfurte sa nachádza jedna z jeho najdôveryhodnejších rekonštrukcií. "Vyhotovenie dronta maurícijského mi trvalo desať týždňov. Najťažšie bolo získať dostatočné množstvo informácií a vybrať vhodný druh peria. Rozhodol som sa použiť perie z bažantov, ktoré som prifarbil farbami na vlasy," hovorí zoologický preparátor Marco Fischer. My sme dronta nezažili, aké zvieratá neuvidia naše vnúčence?

Tatiana Aghová,

Erik Bajkai, Lucia Rajčániová,

Richard Rohoška