Chladnokrvne intímny román voľne nadväzujúci na Český snář Ludvíka Vaculíka - hlása prebal novej knihy Než vodopády spadnou kontroverzného básnika, prozaika, herca a hudobníka Tobiáša Jirousa. Nie je to úplne pravda. Napriek tomu, že kniha sa na chladnokrvnú hrá, taká nie je. Ak za chladnokrvné nepovažujete všadeprítomný sex, drogy a - patrilo by sa napísať rock'n'roll, no ten sa v knihe premieta skôr do fascinácie intimitou a pop i podkultúrou.
Jirousove denníkové zápisky bez presného datovania rozprávajú o živote človeka závislého od mesta. Od jeho lesku i biedy. Sú zárezmi do pulzujúceho tepu urbánneho prostredia. "To, co člověk nenapíše, když cítí ten okamžik, to už nenapíše nikdy. Možná, že moje psaní je jen vzdor zlobivého dítěte proti dospělému světu," píše. Napokon, ako inak možno nazvať jeho protesty proti výlovu veľrýb? Ale to, čo je pre niekoho len prejav zakoreneného idealizmu, môže byť osobná zodpovednosť za stav nášho sveta.
Jirous však neútočí len na japonskú vládu a jej "vedecký" výskum, rozdáva si to na "férovku" s minulými i budúcimi kritikmi svojich kníh, vyrovnáva sa s vlastnou minulosťou, s bývalými láskami či milenkami, odkazuje na svoje spisovateľské vzory - ale čo je najdôležitejšie, robí to náramne vtipne. Je len málo kníh, ktoré dnes ešte dokážu rozosmiať. Ak to teda nie je smiech cez slzy.
Hovorí sa, že cynizmus, irónia a sarkazmus sú humorom intelektuálov. Ak by sme autora označili za intelektuála, pravdepodobne by sa urazil. Jedine, ak by sme za intelektuálstvo považovali schopnosť pozerať sa na svet bez nasadených ružových okuliarov. Samozrejme, tejto knihe možno vyčítať snahu o exhibicionizmus - ale nie je napokon v každom z nás ukrytý kus voyera? A najmä, čo keď je takéto špehovanie Jirousa cez kľúčovú dierku jeho textov naozaj zábavné?
Malý Tobiáš Jirous bol dieťaťom disentu. Päťročný maskot chartistov a českého undergroundu. Neprekvapí preto, že v jeho novej knihe sa mihne kdekto. Dnešný Jirous je však pevne zasadený do milovaného prostredia Prahy. Jej klubov, krčiem a napomádovaných rozhovorov o ničom. Ak vám to niekoho pripomína, verte, že nie ste sami.
