O tom, kedy sa predá 66 percent Slovenských elektrární, teraz rozhodne prezident Ivan Gašparovič. Jeho odmietavý postoj k privatizácii energetiky ako takej pritom nie je tajomstvom. FOTO - SITA
BRATISLAVA - Privatizácia Slovenských elektrární sa stále môže skomplikovať. Ako sa situácia vyvinie, teraz závisí od prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý však privatizácii lukratívnych energetických podnikov veľmi naklonený nie je.
Gašparovič dostal na podpis zákon o jadrovom účte, ktorého platnosť je poslednou odkladacou podmienkou talianskeho Enelu pred vstupom do elektrární. Ak prezident zákon podpíše, privatizácia by sa mala uzavrieť do konca apríla. Taliani dostanú 66 percent akcií slovenského výrobcu elektriny, za ktoré Fondu národného majetku zaplatia dohodnutých 840 miliónov eur, a to v dvoch tranžiach.
Ak prezident zákon o jadrovom fonde vráti späť do parlamentu, môže sa celý proces natiahnuť. V najhoršom prípade budú Taliani na uzavretie transakcie čakať až do ďalšieho volebného obdobia, teda pol roka. Prezidentovo veto môže prelomiť iba nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Za zákon tak musí hlasovať najmenej 76 zákonodarcov. Keď sa jadrový účet v parlamente minulý týždeň schvaľoval, získal podporu 69 hlasov.
Prezident má na vyjadrenie pätnásť pracovných dní, teda tri týždne. Ako sa k zákonu o jadrovom fonde postaví, zatiaľ zrejmé nie je, pretože ešte čaká aj na vyjadrenia energetických odborníkov. Prezidentov postoj nevie predvídať ani jeho hovorca Marek Trubač, podľa ktorého sa nazdáva, že štát by si mal kľúčové energetické podniky ponechať. "Energetická stratégia Slovenska nie je podľa prezidenta dobrá," povedal Trubač. Lukratívne energetické firmy by podľa Gašparoviča mali zostať v štátnych rukách.
Proti privatizácii 66-percentného podielu v Slovenských elektrárňach sa stavajú aj dve najväčšie opozičné strany. HZDS ani Smer nevidia vôbec dôvod na to, aby sa väčšinový podiel elektrární dostal do iných ako štátnych rúk. Poslanec za HZDS a bývalý šéf elektrární Tibor Mikuš uvádza ako príklad českého výrobcu elektriny ČEZ, ktorý sa v štátnych rukách stal najsilnejším hráčom na trhu v strednej Európe a cena jeho akcií rastie skoro geometricky. Preto poslanci oboch strán zákon, o ktorom vyhlásili, že nie je zlý, nepodporia.
Koalícia by sa pri hlasovaní o vrátenom zákone musela oprieť o KDH a nezávislých poslancov. Ak by sa jej nepodarilo na poslednej aprílovej schôdzi Národnej rady zabezpečiť pre vrátený zákon dostatočnú podporu, parlament by sa ním zaoberal na jeseň, už v novom zložení.
Zložíme sa všetci
Zákon o jadrovom účte rieši 15-miliardový dlh, ktorý od 70. rokov vznikol vo fonde na likvidáciu jadrových zariadení a použitého paliva. Enel tento dlh nechcel financovať z budúcich ziskov Slovenských elektrární. Preto okrem elektrární na vyrovnanie dlhu prispejú aj odberatelia elektriny. Poplatky by nemali prekročiť päť halierov z kilowatthodiny. Pre domácnosti to znamená niekoľko stoviek, pre firmy, najmä pre veľkoodberateľov elektriny, desiatky miliónov ročne. (dc)
