"V nič na svete neverím tak hlboko, nijaká predstava mi nie je taká svätá ako predstava jednoty, pomyslenie, že celý svet je božská jednota a všetko utrpenie, všetko zlo spočíva len v tom, že človek sa už nevníma ako neoddeliteľná časť celku, že Ja sa pokladá za príliš dôležité." Týmto osobným krédom sa začína rozsiahlejší esejistický text Jednota protikladov, pričom prvú vetu Hesseho úvah možno zároveň chápať aj ako nosnú tému celej knihy.

Autor Stepného vlka a Siddhártu zostal verný svojmu hľadačstvu, iba vystriedal jazyk a namiesto prózy nám predkladá voľný prúd myšlienok a sentencií napísaných s rovnakou bravúrnosťou, na akú sme zvyknutí z jeho beletrie. Objekt Hesseho pátrania sa teda nemení, philosophia perennis - povedané Leibnitzom - zostáva jediným predmetom jeho záujmu vrátane všetkých jej derivátov: metafyziky, skúmajúcej podstatu vecí a javov, psychológie, hľadajúcej v ľudskom vedomí ekvivalent tejto podstaty a konečne etiky, ktorá vidí cieľ ľudskej bytosti v poznaní imanentného a transcendentného základu nášho bytia.

Skúmanie tohto druhu, pochopiteľne, je univerzálne a siaha do počiatkov ľudskej kultúry. Môžeme ho nájsť v múdrosti primitívnych národov vo všetkých častiach sveta a jeho plne rozvinuté formy sú vo všetkých vyspelých náboženstvách. Zaoberá sa ním aj časť súčasnej psychológie a kresťanskej, predovšetkým katolíckej teológie. A v istom zmysle - najmä vtedy, keď sa prúd žitia zasekne a my sa začneme pýtať ako a prečo vôbec ďalej - sa ním zaoberáme všetci.

Hesseho úvahy sú tak trochu všetkým, no nesú nezameniteľnú pečať ľahkosti jeho rozprávania, schopnosti priblížiť sa aj k jednoduchému čitateľovi a zároveň akejsi čírej, hlbokej ľudskosti. A navyše - ako to od spisovateľa jeho formátu možno očakávať - zostrenej citlivosti k jazyku, teda k obsahu vypovedaného: "Nechcem poučovať a mudrovať, iba vzbudzovať nepokoj, prebúdzať, aktivovať zaspaté svedomie a intelekt. Mal by som vlastne povedať: chcel som to robiť, nie chcem, pretože teraz vo vysokom veku vnímam veľmi skepticky vplyv akokoľvek dobre mienených slov."

Napriek všetkým pochybnostiam Hesse chápe ľudskú bytosť ako mnohoúrovňovú manifestáciu či vyjadrenie jedného Vedomia, práve tak ako je vo fyzike elektromagnetické spektrum chápané ako mnohopásmové vyjadrenie jednej charakteristickej elektromagnetickej vlny.

Ak to tak možno povedať, Hesseho úvahy sú variovaním Platónovej idey Ananamnésis, "rozpomínania sa", teda akýmsi myšlienkovým pochodom pripomínania či znovuobjavovania prvotného poznania, ktoré je v Platónovom aj v Hesseho chápaní kontinuálnou súčasťou nesmrteľnej časti našej bytosti.

Práve dnes, v časoch enormných sociálnych zmien, rastúceho islamského aj kresťanského fundamentalizmu, prelínania komunikačných sietí, rýchlo sa rozvíjajúcich technológií a rastu nového globálneho vedomia, ktoré môžeme chápať ako hrozbu i ako výzvu, sú Hesseho úvahy nanajvýš aktuálne.

Autor: ROBERT BIELIK(Autor je spisovateľ)